Pomôžme Adriane a jej synovi Tomášovi na ceste za kvalitnejším životom
Chcem darovať
Cieľ výzvy
Chcem synovi zabezpečiť dôstojnú maturitu – oblek, topánky, učebné pomôcky a dalšie výdavky ako sú jeho krúžky, ktoré ho rozvíjajú a robia šťastným. Zároveň potrebujeme nový začiatok. Chcem sa presťahovať do Čiech, kde by sme mohli nájsť pokoj a stabilitu. Finančné prostriedky by nám pomohli pokryť náklady na nový nájom, depozit a základné potreby. Taktiež máme aj dvoch psíkov, ktorým by som rada zabezpečila tiež všetko nutné, keďže sú nám obom mne a môjmu synovi veľmi pri srdiečku.
Autor výzvy
Príbeh
Pomôžme Adriane a jej synovi Tomášovi na ceste za kvalitnejším životom
Tomáš je mladý 19-ročný dospelý muž, študujúci na strednej hotelovej škole v Nitre. Je to milujúci syn, ktorý sa snaží pomôcť svojej mamine, ktorá to nemá v živote jednoduché. Hoci príbeh je napísaný z pohľadu jeho maminy Adriany, je v ňom opísaná cesta ich oboch. Rovnako pomáhal aj s touto výzvou, aby jeho mamina Adriana mohla žiť kvalitnejším životom.
Volám sa Adriana Bokrosová a som osamelý rodič, ktorý sa už mnoho rokov snaží vytrvalo čeliť výzvam života. Tento spôsob života som si zvolila, pretože viem, že je to pre mňa a moje deti správne. Mám dve deti, dcéru, ktorá žije v Londýne so svojím partnerom, a syna, ktorý študuje na strednej akadémii v Nitre. Budúci rok ho čaká maturita. V Nitre sme bývali obaja, no teraz je tam môj syn sám, na internáte. Ja som sa presťahovala na stredné Slovensko, aby som sa postarala o svoju ťažko chorú, ležiacu mamu.
Môj príjem tvorí iba opatrovateľský príspevok, z ktorého hradím synovi internát, stravu, vreckové, krúžky a lieky. Po pokrytí týchto výdavkov mi na celý mesiac zostáva menej ako 200 eur. Napriek tomu sa snažím, aby môj syn mal všetko, čo potrebuje, aj keď ja často musím obetovať svoje vlastné potreby.
Pred 17 rokmi som prešla veľkými zmenami. Odišla som z rodičovského domu, kde život nebol bezpečný. Zbalila som iba najnutnejšie veci a s deťmi som odišla do Nitry, kde sme našli útočisko v centre pre týrané matky a deti.
Rok sme strávili v tomto centre, no aj keď sme našli strechu nad hlavou, nebolo to jednoduché. Po roku sme sa presunuli do ďalšieho centra, potom do ďalšieho. Počas týchto rokov som robila všetko pre to, aby moje deti cítili bezpečie a mohli mať lepšiu budúcnosť. Napokon som našla podnájom, no ani tam sme nemali stabilitu – často sme sa museli sťahovať, keď sa majitelia rozhodli byt predať.
Tieto roky boli plné strachu, bolesti a úzkosti, ale nikdy som to nevzdala. Môj syn je teraz na prahu maturity a moja dcéra si buduje život v zahraničí. Život však stále prináša výzvy. Starám sa o svoju chorú mamu, no otec stále žije v rodinnom dome a jeho agresivita neustúpila. Často čelím verbálnym útokom a hoci som hľadala pomoc, situácia sa nezmenila.
Dnes sa cítim ako vlna odrazená od útesu, ktorá hľadá svoj smer. Verím však, že s podporou dobrých ľudí dokážeme opäť nájsť bezpečný prístav. Z celého srdca ďakujem za akúkoľvek pomoc, ktorá nám pomôže prekonať túto poslednú prekážku.
