Pomoc pre onkologickú pacientku Viktóriu a jej dve deti v boji s rakovinou a finančnou tiesňou
Chcem darovať
Cieľ výzvy
Cieľom výzvy je finančná pomoc na zabezpečenie základných životných potrieb pre mňa a moje dve deti počas mojej náročnej onkologickej liečby. Finančné dary od dobrých ľudí budú použité na úhradu nájomného v podnájme, nákup potravín a pokrytie nákladov spojených s liečbou po operácii prsníka. Každé jedno euro nám pomôže zvládnuť toto kritické obdobie a udržať pre deti bezpečný domov.
Autor výzvy
Príbeh
Pomoc pre onkologickú pacientku Viktóriu a jej dve deti v boji s rakovinou a finančnou tiesňou
Viktória je slobodná mamina dvoch detí, ktorá po diagnostikovaní zhubného nádoru prsníka čelí jednému z najťažších období svojho života. Po absolvovaní chemoterapie a operácie zostala práceneschopná a s minimálnym príjmom, z ktorého nedokáže pokryť základné životné náklady svojej rodiny. Pomôžme jej prekonať obdobie liečby, zabezpečiť bývanie, stravu a nevyhnutné výdavky pre ňu a jej dve deti, kým sa bude môcť opäť postaviť na vlastné nohy.
Volám sa Viktória. Môj život nikdy nebol jednoduchý, no pre svoje dve deti, Olíviu a Mateja, by som urobila aj nemožné. Boli sme tím. Dlho sme na všetko boli sami, keďže biologický otec detí skončil za mrežami, v rodných listoch ani nefiguruje a výživné je pre nás neznámy pojem. Potom mi však do života vstúpil priateľ. Pomáhal nám, staral sa o deti a ja som mala pocit, že po rokoch bojov konečne nie som na všetko sama.
Všetko sa zmenilo v jeden úplne obyčajný deň. Začal ma bolieť prsník. Keď som si na ňom nahmatala tvrdú hrčku, srdce sa mi na moment zastavilo. Nasledoval okamžitý kolotoč vyšetrení, zhonu po lekároch, odberov a nekonečného čakania. Verdikt lekárov ma zrazil na kolená: agresívny, zhubný nádor. Rakovina prsníka...
Svet sa mi v tej sekunde zrútil. Sedela som v prázdnej izbe nášho podnájmu a v hlave mi dookola krúžili tie isté paralyzujúce otázky: Prečo práve ja? Čo bude s mojimi deťmi? Ako to sama zvládnem?
Strach o vlastný život vystriedal strach o prežitie mojej rodiny. Začala som chodiť na chemoterapie. Najhorší moment pre moju ženskú dušu prišiel hneď na začiatku. Prišla som o svoje krásne dlhé vlasy. Najviac ma ranilo, že začali masívne vypadávať už po prvej dávke chemoterapie. Pohľad do zrkadla mi zakaždým pripomenul krutú realitu, v ktorej som sa ocitla.
Telo ma bolelo, bolo mi zle, no vedela som, že musím fungovať. Pokiaľ som vládala, chodila som popri liečbe do práce. Každé ráno bolo bojom vôle nad vyčerpaným telom. Presne mesiac po tom, čo som zistila, že mám rakovinu, prišla ďalšia obrovská rana. Priateľ, ktorý mal byť mojou skalou, ma zo dňa na deň opustil. Zostala som zoči-voči zákernej chorobe a finančnej priepasti úplne sama. Nedokázal uniesť ťarchu mojej diagnózy a odišiel v tom najhoršom období.
Potom prišiel deň operácie. Lekári mi vzali prsník. Zostala som na marodke, oficiálne práceneschopná. Moje skromné úspory sa minuli na lieky a prežívanie. Školský rok sa skončil, deti sú doma a ja s hrôzou pozerám na kalendár. Neviem, z čoho zaplatím budúce nájomné, z čoho kúpim jedlo a bežné domáce potreby. Môj príjem sa scvrkol na minimálnu marodku a prídavky na deti.
Chcem bojovať. Chcem sa uzdraviť, postaviť sa znova na nohy a nájsť si novú prácu hneď, ako mi to zdravie dovolí. Momentálne sa však nachádzam v bode, kedy to sama nedokážem. Pokorne a s nádejou v srdci vás prosím o pomoc, aby sme s Olíviou a Matejom mohli prečkať toto najťažšie obdobie a nestratili strechu nad hlavou.
