Cesta za snom – splňme posledné želania tým, ktorí bojujú o čas
Cieľ výzvy
Cieľom výzvy je získať finančné prostriedky na splnenie osobných želaní paliatívnych pacientov – umožniť im prežiť výnimočné chvíle, ktoré im prinesú radosť, pokoj a nezabudnuteľné spomienky. Vaše príspevky použijeme na dopravu pacientov a ich blízkych, organizáciu a zabezpečenie ciest a zážitkov, asistenciu a sprievod počas realizácie prianí, ubytovanie a špeciálne potreby pacientov, všetky nevyhnutné náklady spojené so splnením ich snov.
Autor výzvy
Príbeh
Cesta za snom – splňme posledné želania tým, ktorí bojujú o čas
Sú chvíle, keď už nejde o veľké plány do budúcnosti. Keď sa svet zmenší na prítomný okamih. Na jeden deň, jedno stretnutie, jeden sen. A práve tie chvíle majú hodnotu celého života. Pomôžme spolu splniť posledné želania ľuďom, ktorí bojujú so závažným ochorením a nachádzajú sa v terminálnom štádiu života. Pre nich už čas nie je samozrejmosť. Každý deň je dar, každá chvíľa má nesmiernu hodnotu.
Vážna diagnóza dokáže zmeniť život v jedinom okamihu. Prináša strach, bolesť a neistotu. No zároveň odhaľuje to najhlbšie v nás - túžbu po blízkosti, láske, zmierení a pokoji.
Projekt Cesta za snom vznikol pre ľudí, ktorým čas ukazuje svoju skutočnú hodnotu. Pre tých, ktorí už nesnívajú o "raz niekedy"... ale o "teraz".
O jednom poslednom želaní.
Vidieť ešte raz hory, ktoré milovali.
Držať za ruku človeka, ktorého nestihli objať.
Vrátiť sa na miesto plné spomienok.
Alebo jednoducho stráviť pokojný deň so svojou rodinou bez bolesti, bez strachu... len spolu.
Pre niekoho je to maličkosť.
Pre nich je to všetko.
Tieto chvíle prinášajú pokoj, zmierenie a pocit, že ich život bol naplnený. Dávajú silu nielen pacientom, ale aj ich rodinám - vytvárajú posledné spomienky, ktoré zostanú navždy. Veríme, že každý človek si zaslúži odísť s pocitom naplnenia, dôstojnosti a lásky.
A práve tu môžete pomôcť vy.
Vaša podpora dokáže premeniť obyčajný deň na nezabudnuteľný moment.
Na chvíľu radosti uprostred bolesti.
Na úsmev tam, kde už často chýba.
Aj malý príspevok má obrovský význam.
Pomáha zabezpečiť dopravu, zdravotnú asistenciu, organizáciu a všetko potrebné na to, aby sa jedno posledné želanie mohlo stať skutočnosťou.
Pomôžte nám darovať dôstojnosť, pokoj a radosť tým, ktorí už nemajú čas čakať.
Pretože niekedy stačí jeden splnený sen…
aby mal celý život zmysel.
Aktualizácie
❤️Splnený sen – Cesta za snom pána Teodora viedla domov
Nie každý sen nás vedie na miesto, ktoré sme ešte nikdy nevideli. Niekedy vedie tam, kde poznáme každý kút. Tam, kde je rodina. Tam, kde je domov. 💙Pán Teodor bojuje so závažným onkologickým ochorením a jeho zdravotný stav si vyžaduje hospitalizáciu. Na svoje 70. narodeniny si želal jediné – byť opäť aspoň na chvíľu doma. Vrátiť sa k svojim najbližším, vidieť svoju milovanú záhradu a ateliér, v ktorom ako vášnivý maliar vytváral svoje obrazy. A tak sme sa spolu vydali na cestu domov. Na niekoľko vzácnych chvíľ ustúpili nemocničné steny do úzadia. Bol tu pán Teodor. Jeho rodina. Jeho domov. A spoločný čas. ❤️Po splnení jeho sna sme pána Teodora bezpečne previezli späť do nemocnice, kde je naďalej hospitalizovaný. Pretože niekedy nemusíme cestovať ďaleko, aby sme splnili veľký sen. Niekedy je tou najvzácnejšou cestou práve cesta domov. 💙ĎAKUJEME ZA POMOC Ďakujeme nášmu partnerovi Emergency Support o. z. za zabezpečenie odborného prevozu pána Teodora z nemocnice domov a späť, ako aj za asistenciu počas celého plnenia jeho sna. Aj tento sen sme mohli splniť spoločne. 🙏CELÝ PRÍBEH PÁNA TEODORA Celý príbeh pána Teodora nájdete na: https://cestazasnom.sk/splneny-sen/splneny-sen-cesta-za-snom-pana-teodora-viedla-domov/ POZNÁTE ČLOVEKA, KTORÉMU BY SME MOHLI SPLNIŤ SEN? Poznáte človeka so závažným alebo nevyliečiteľným ochorením, ktorému by sme mohli splniť sen? Dajte nám o ňom vedieť: https://cestazasnom.sk/chcem-splnit-sen/
Sny, ktoré vracajú radosť do života
Niekedy stačí jeden splnený sen, aby sa do života človeka vrátila radosť, nádej a pocit, že na ňom stále záleží. O tom, že aj malé želanie môže mať veľký význam, napísal časopis Slovenska vo svojom článku o našej iniciatíve Cesta za snom. Pomáhame ľuďom, ktorí si svoje sny pre svoj vek, zdravotný stav alebo životnú situáciu už nedokážu splniť sami. Snažíme sa im priniesťchvíle, na ktoré sa nezabúda – stretnutie s milovanými ľuďmi, návrat na obľúbené miesto, kontakt so zvieratami či zážitok, po ktorom dlho túžili. Za každým splneným snom je však viac než samotný zážitok. Je za ním človek, jeho príbeh, spomienky a túžba ešte raz zažiť niečo, čo pre neho znamená celý svet. Teší nás, že si náš príbeh všimol aj časopis Slovenska a dal priestor myšlienke, ktorá je pre nás veľmi dôležitá: Nikto by nemal mať pocit, že na jeho sny sa už zabudlo. Za každým príbehom, ktorý môžeme napísať, stojí množstvo ľudí, ktorí nám pomáhajú – dobrovoľníci, partneri, zdravotníci, rodiny, organizácie a predovšetkým naši podporovatelia. Aj Vy môžete byť súčasťou ďalšej Cesty za snom. Vaša podpora nám pomáha zabezpečiť dopravu, asistenciu, potrebné služby a samotné zážitky pre ľudí, ktorým chceme vrátiť radosť do života. Ďakujeme, že nám pomáhate plniť sny.Pomôžte nám plniť ďalšie sny
Splnený sen Barborky- Keď oči povedia všetko
Nie každý sen sa dá vysloviť slovami. Niektoré zostávajú ukryté v pohľade, úsmeve či drobných gestách. Taký bol aj sen 52-ročnej Barborky, ktorá má detskú mozgovú obrnu, potrebuje 24-hodinovú starostlivosť a so svojím okolím komunikuje najmä očami a mimikou. O jej sne nám napísal jej opatrovateľ Roman Krajčovič. Všimol si, ako silno Barborka reaguje na zvieratá – najmä na kone. Rozhodol sa preto dať hlas jej tichému želaniu. Barborku sme vybrali na Cestu za snom do Areálu zdravia Rozálka v Pezinku. Keď sa ocitla medzi koňmi, nemuseli sme sa jej pýtať, či je šťastná. Videli sme to v jej očiach, úsmeve aj výraze tváre. Mohla kone pozorovať zblízka, dotýkať sa ich a dokonca ich kŕmiť mrkvou. Na záver dostala od generálnej riaditeľky Areálu zdravia Rozálka Ing. Ľubice Halabrínovej dreveného koníka, podkovu pre šťastie a jazdeckú kokardu. A vtedy prišli slzy. Slzy šťastia, ktoré povedali všetko, čo Barborka nemohla vysloviť slovami. Barborkin príbeh nám pripomenul, že aj človek, ktorý nerozpráva, má svoje túžby, radosti a sny. Niekedy ich stačí iba správne vnímať. Roman Barborkin sen rozpoznal. My sme mu pomohli splniť ho. A Barborka nám ukázala, čo pre ňu znamenal. Práve pre takéto chvíle vznikla Cesta za snom – aby sme ľuďom, ktorí si svoje sny nedokážu splniť sami, mohli priniesť deň plný radosti, zážitkov a dôstojnosti. Takýchto príbehov je medzi nami ešte veľa. Vaša podpora nám pomáha zabezpečiť dopravu, asistenciu, program aj všetko potrebné na to, aby sa ďalší človek mohol na chvíľu vrátiť k tomu, čo miluje. Ak veríte, že aj jeden výnimočný deň môže zmeniť veľa, podporte nás. Nie každý sen je počuť. Ale každý sen si zaslúži šancu. Ďakujeme Romanovi Krajčovičovi za to, že Barborkin sen rozpoznal a sprevádzal ju počas celého dňa. Ďakujeme Event Medical Solutions, s. r. o. za bezpečný prevoz Barborky. Veľké poďakovanie patrí Ing. Ľubici Halabrínovej a Areálu zdravia Rozálka za krásne prijatie, koníky a nádherné prekvapenia. A ďakujeme Vám, ktorí nás podporujete a pomáhate nám plniť ďalšie sny. Aj vďaka Vám môže mať ďalší človek svoj výnimočný deň.Barborkin tichý sen: sen, ktorý bolo vidieť v očiach
Deň medzi koňmi
Prečo to robíme
Pomôžte nám splniť ďalší sen
Ďakujeme
Splnený sen pani Júlie: Návrat do sveta, ktorý milovala
Cesta za snom pani Júlie: keďsa sen zmení, ale jeho zmysel zostane Sú miesta, ktoré pre nás nikdynie sú iba miestami. Nesú v sebe spomienky, ľudí, priateľstvá a chvíle, kuktorým by sme sa ešte aspoň raz chceli vrátiť. Takým miestom bola pre 78-ročnúpani Júliu Kráľova hoľa. Pani Júlia je dnes klientkouCentra sociálnych služieb. Pre svoj zdravotný stav je ležiaca a odkázaná napomoc druhých. Napriek tomu si zachovala silný vzťah k tomu, čo ju sprevádzalopočas celého života – k histórii, hudbe, ľuďom a miestam, ktoré pre ňu veľaznamenajú. Bola športovkyňou, učiteľkouslovenského jazyka a dejepisu a vášnivo sa venovala histórii a dobovejgastronómii. Zbierala historické recepty a skúmala, ako sa kedysi varilo a žilov Trenčianskej stolici. Svoje poznatky a roky pátrania napokon pretavila doknihy Varená a pečená história Trenčianskej stolice. Históriu však nepoznávala iba zkníh. Bola členkou skupiny historickéhošermu WAGUS v Trenčíne a zároveň pôsobila ako sólistka v Trenčianskomspeváckom zbore. História, hudba, priatelia a ľudia, ktorých počas rokovstretla, tvorili významnú časť jej života. Sen o Kráľovej holi O pani Júlii nám napísala jejsuseda pani Lenka Kebisková. Jej veľkým želaním bolo ešte raz sa dostaťna Kráľovu hoľu – pozrieť sa na krajinu, ktorú miluje, nadýchnuť sa horskéhovzduchu a vypočuť si alebo zaspievať pieseň Na Kráľovej holi. A tak sme začali jej senpripravovať. Bol zabezpečený zdravotníckytransport, pripravený program aj miesto na oddych a spoločný obed s blízkymi.Čakalo ju aj výnimočné hudobné prekvapenie – chlapčenský zbor, ktorý jej malpriamo na Kráľovej holi zaspievať. Všetko bolo pripravené. Potom však prišlo rozhodnutie,ktoré nebolo jednoduché, ale bolo nevyhnutné. Po dôkladnom zvážení aktuálnehozdravotného stavu pani Júlie sme dospeli k záveru, že cesta na Kráľovu hoľu bypre ňu predstavovala príliš veľké riziko. Splniť sen pre nás nikdyneznamená splniť ho za každú cenu. Bezpečnosť a dôstojnosť človeka musia zostaťna prvom mieste. Kráľovej holi sme sa preto muselivzdať. Nie však sna o tom, aby paniJúlia prežila deň, ktorý bude patriť iba jej. Po rozhovore s jej synom smezačali hľadať inú cestu. Práve on nám priblížil ďalšie dôležité kapitolymaminho života a navrhol miesto, ktoré s nimi bolo úzko späté – Trenčianskyhrad. A vtedy vznikla myšlienka: Ak pani Júliu nemôžeme odviezťna miesto, po ktorom túžila, skúsime jej na jeden deň vrátiť svet, ktorýmilovala. Návrat medzi svojich Na Trenčianskom hrade ju čakaloveľké prekvapenie. Prišla jej rodina, pani LenkaKebisková a predovšetkým ľudia, ktorí boli kedysi súčasťou jej života. Privítali ju členoviahistorického šermu WAGUS, ktorého bola sama členkou. Po rokoch sa takopäť ocitla medzi ľuďmi zo sveta, ku ktorému kedysi patrila. Na nádvorí hradu sa na chvíľuvrátila do čias historického šermu, dobových kostýmov a histórie, ktorá pre ňunebola iba záľubou, ale súčasťou života. A potom prišlo ďalšieprekvapenie. Na hrad dorazil Trenčianskyspevácky zbor, v ktorom pani Júlia kedysi pôsobila ako sólistka. Na jednom mieste sa opäť stretliľudia, ktorých kedysi spájala hudba. Spoločne si zaspievali. Pani Júlia bola prekvapená adojatá. V tej chvíli už nešlo iba o návštevu hradu. Bol to návrat. Návrat k ľuďom, ktorí ju poznali.K hudbe, ktorú mala rada. K histórii, ktorej venovala veľkú časť svojho života.K spomienkam na obdobie, keď sama stála medzi nimi. Posledné prekvapenie Ani návratom do Centra sociálnychslužieb sa tento výnimočný deň neskončil. V hale ju čakalo ešte jednoprekvapenie. Pani Júlia bola ocenenáiniciatívou trenČIN, ktorá odhaľuje, čo si obyvatelia na druhých vážia aaké vlastnosti, správanie či skutky podľa nich stoja za uznanie. Bol to krásny a symbolický záverdňa. Pretože jej nepripomenul iba to,čo počas života robila. Pripomenul jej predovšetkým to,že ľudia na ňu nezabudli. Že stále zostáva súčasťou ichspomienok a príbehov. Že vedomosti, hudba, nadšenie, priateľstvá a všetko, čopočas svojho života rozdávala druhým, v ľuďoch zostalo. Niekedy sa sen môže zmeniť Na začiatku tohto príbehu bolaKráľova hoľa. Mali sme pripravenú cestu,zdravotnícky transport, hudobné prekvapenie aj spoločné chvíle, ktoré tam malapani Júlia prežiť. Jej zdravotný stav nám napokon nedovolil tento plánuskutočniť. A možno práve vtedy sme si opäťuvedomili, že splnenie sna nemusí vždy znamenať dostať človeka na miesto, oktorom sníva. Niekedy môže znamenať priviesťk nemu ľudí, spomienky a kus života, ktorý miloval. Pani Júliu sme na Kráľovu hoľuvziať nemohli. Namiesto toho sme ju priviezli namiesto, kde na ňu čakali rodina, priatelia, šermiari, speváci a ľudia, ktoríboli súčasťou jej životného príbehu. A vznikol deň, ktorý sme nazačiatku vôbec neplánovali. Deň, počas ktorého sa paniJúlia ešte raz vrátila do sveta, ktorý milovala. Pomôžte nám plniť ďalšie sny Príbeh pani Júlie nám opäťukázal, že niekedy stačí málo – trochu času, ochoty, pomocná ruka a ľudia,ktorým nie je osud druhého človeka ľahostajný. Niektoré sny môže splniť jedenčlovek. Iné vzniknú až vtedy, keď sa spojí viac ľudí ochotných pomôcť. Ak veríte, že aj malé želaniemôže mať pre človeka obrovský význam, podporte nás. Vaša podpora nám umožňujepripravovať ďalšie cesty za snom pre ľudí, ktorí už sami nemajú možnosť svoježelania uskutočniť. Ďakujeme, že nám pomáhateprinášať ľuďom chvíle, na ktoré sa nezabúda. Ďakujeme Zo srdca ďakujeme predsedoviobčianskeho združenia Emergency Support za zabezpečenie prevozu pani Júliea predovšetkým za jeho pomoc a asistenciu počas celého plnenia sna. Vďaka jehoprofesionálnemu a ľudskému prístupu mohla pani Júlia absolvovať tento výnimočnýdeň bezpečne a s potrebnou starostlivosťou. Veľké poďakovanie patrí paniLenke Kebiskovej, ktorá nám o pani Júlii a jej sne napísala. Práve jejspráva bola začiatkom príbehu, na konci ktorého vznikol deň plný prekvapení,stretnutí a silných emócií. Ďakujeme vedeniu Trenčianskehohradu, ktoré nám umožnilo zrealizovať tento výnimočný deň v nádhernomprostredí hradu, vyšlo nám maximálne v ústrety a zabezpečilo pre pani Júliu ajsprievodkyňu. Osobitné poďakovanie patrí skupinehistorického šermu WAGUS z Trenčína. Pani Júlia bola kedysi jednou z Vás avďaka Vám sa mohla po rokoch opäť stretnúť s ľuďmi a svetom, ktorý bolvýznamnou súčasťou jej života. Váš program nebol iba vystúpením. Bol návratom kspomienkam, priateľstvám a chvíľam, ktoré v nej zostali. Zo srdca ďakujeme aj Trenčianskemuspeváckemu zboru, v ktorom pani Júlia kedysi pôsobila ako sólistka. Vášpríchod a spoločný spev na nádvorí Trenčianskeho hradu patrili k najsilnejšímokamihom celého dňa. V neposlednom rade patrí veľképoďakovanie pani riaditeľke CSS Skalka nad Váhom za jej mimoriadne milý,ústretový a ľudský prístup. Od prvého kontaktu sme cítili ochotu pomôcť námurobiť všetko pre to, aby pani Júlia mohla tento deň prežiť. Ďakujeme každému z Vás, že stesa stali súčasťou jej Cesty za snom. A ak chcete byť súčasťou ďalšíchtakýchto príbehov, podporte nás a pomôžte nám plniť sny ľudí, pre ktorýchmôže jeden jediný deň znamenať celý svet.
💙 Keď sa k dobrej myšlienke pridajú výnimoční ľudia, vznikajú veľké veci.
Cesta za snom – Príbeh Aničky, ktorej najväčším želaním bolo byť opäť so svojou rodinou
Niektoré sny sú také jednoduché, až si neuvedomujeme, akúveľkú hodnotu môžu mať. Stačí jedno dopoludnie. Pre väčšinu z nás je tosamozrejmosť. Pre Aničku je to sen. Anička oslavovala svoje 74.narodeniny aj meniny v ten istý deň. Kedysi boli tieto dni plné smiechu, vônedomáceho koláča, rozhovorov a stretnutí celej rodiny. Dnes však majú úplne inúpodobu. Pred štyrmi rokmi sa jej životnavždy zmenil. Po troch náročných operáciáchchrbtice zostala pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc druhých. Okrem tohobojuje s viacerými vážnymi chronickými ochoreniami. Je po nefrektómii, trpíParkinsonovou chorobou a aby ešte toho nebolo málo prekonala 4 krátoperácie chrbtice. jej zdravotný stav si vyžaduje nepretržitú ošetrovateľskú starostlivosť. Napriek všetkým bolestiamzostala tou istou láskavou ženou. Mamou štyroch detí, ktorá celýsvoj život obetovala rodine. Ženou, ktorá vždy myslela viac na druhých ako naseba. Človekom, ktorý rozdával lásku, starostlivosť a pocit domova. Dnes sa o Aničku s obrovskouláskou stará jej manžel a jej dcéra. Každý deň spolu zvládajú to, čo siväčšina z nás ani nevie predstaviť. Pomáha im aj rodina, pretože rodina držíspolu aj v tých najťažších chvíľach. Najväčšou bolesťou však nie jesamotná choroba. Tou najväčšou bolesťou jevzdialenosť. Nie kilometre. Len tri ulice. Anička býva na treťom poschodíbytového domu bez výťahu. Pre zdravého človeka je to niekoľko desiatok schodov.Pre ňu sú to schody, ktoré sa už štyri roky nedajú prekonať. Jej dcéra býva len o tri uliceďalej. Tak blízko... A predsa tak ďaleko. Ani jej zať, ktorý trpí svalovouatrofiou, už nedokáže vyjsť schody a navštíviť svoju svokru. Obaja tak zostaliuväznení vo vlastných zdravotných obmedzeniach, hoci ich delí len pár stoviekmetrov. A práve preto vzniklo jedno veľkéželanie. Anička nechcela nič výnimočné. Nechcela cestovať. Chcela len posledný raz prísť k svojej dcére domov. Sadnúť si medzi svojich najbližších. A osláviť svoje narodeniny ameniny tak, ako kedysi – spolu. A práve vtedy sa začala jejcesta za snom. Keď sa tím Cesta za snom dozvedelo príbehu Aničky od jej dcéry, vedel, že nejde len o jednu návštevu. Ide o štyri roky čakania. Štyri roky odlúčenia. Štyri roky, počas ktorých rodinudelilo iba niekoľko schodov. Pre niekoho obyčajná návšteva. Pre Aničku okamih, na ktorýčakala celé roky. V ten deň nebude pacientkou. Nebude ženou, ktorá bojuje sbolesťou a vážnymi chronickými ochoreniami. Bude opäť mamou. Manželkou. Svokrou. Babkou. Bude ženou obklopenou ľuďmi,ktorých celý život milovala. A možno práve v tej chvíli sivšetci uvedomia, že tie najväčšie sny nie sú ukryté v ďalekých cestách ani voveľkých daroch. Sú ukryté v obyčajnom objatí. Pri spoločnom stole. Pri rodine. Pretože Cesta za snom nie jelen o plnení želaní. Je o návrate nádeje, o ľudskosti a o chvíľach, ktorépripomínajú, že láska dokáže prekonať aj schody, ktoré sa zdajú byťnezdolateľné. Poďakovanie Nie všetky zásahy hasičovzachraňujú životy. Niektoré pomáhajú plniť sny. Splnenie sna pani Aničky bynebolo možné bez ľudí, ktorí neváhali podať pomocnú ruku tam, kde bola naozajpotrebná. Z celého srdca ďakujeme predsedovi Dobrovoľného hasičského zboruSenec, pánovi Štefanovi Bordácsovi, za jeho výnimočnú ochotu, ľudský prístup aveľké srdce. Už pri našom prvom telefonickomrozhovore bolo cítiť, že hovoríme s človekom, pre ktorého pomoc druhým nie jepovinnosťou, ale prirodzenou súčasťou života. Spolu so svojím tímom hasičov sapodieľal na mimoriadne náročnom a bezpečnom prenesení pani Aničky z tretiehoposchodia bytového domu bez výťahu a po splnení jej sna ju opäť bezpečnevyniesli späť domov. Túto náročnú úlohu zvládli s profesionalitou, rešpektom,citlivosťou a obrovskou ľudskosťou. Veľké poďakovanie patrí ajpánovi Jurajovi Maťašovi a spoločnosti JM Rescue s.r.o., ktorí zabezpečiliprevoz pani Aničky. Vďaka ich ochote a starostlivosti sa mohla bezpečnedostať za svojou dcérou a po štyroch rokoch opäť prekročiť prah jej domova. Práve vďaka spojeniu ochotydobrovoľných hasičov a tímu spoločnosti JM Rescue s.r.o. sa podarilo splniťsen, ktorý priniesol radosť nielen pani Aničke, ale celej jej rodine. Takéto skutky nám pripomínajú, žeaj zdanlivo nemožné sa môže stať skutočnosťou, keď sa spoja ľudia s veľkýmsrdcom. Sme vďační, že ste sa stalisúčasťou Cesty za snom.
Jedna spoločná fotografia.
Jedno objatie.
Jedna návšteva.
Nechcela drahé dary.
Nechcela nič pre seba.
Počuť smiech svojej rodiny.
Pozrieť sa do očí ľuďom, ktorých miluje.
Splnené prianie pani Renáty - Keď človek napriek vlastnej životnej skúške túži pomáhať druhým
V občianskom združení Cesta zasnom pomáhame plniť sny ľudí so závažnými a nevyliečiteľnými ochoreniami. Počasnašej cesty sme splnili už mnoho snov. Každý z nich bol jedinečný. Každýrozprával svoj vlastný príbeh. Tentorazto však bolo iné. Tentoraz sme neplnili sen. Splnilisme prianie. Prianie ženy, ktorá napriek vlastnému životnému zápasu netúžila pozážitku pre seba. Túžila po jedinom. Pomáhať druhým. Keď nám pani Renátanapísala, neprosila o splnenie svojho sna. Nepísala o tom, čo by chcela eštezažiť. Nepísala o tom, čo by jej urobilo radosť. Nepýtala si výlet. Anistretnutie. Ani zážitok. Napísala nám niekoľko viet, ktorénás oslovili. „Táto životná skúsenosť ma priviedla k túžbe pomáhať iným, ktoríprechádzajú ťažkým obdobím. Verím, že im dokážem priniesť emočnú oporu apochopenie.“ S veľkou radosťou sme jejodovzdali tričko Cesta za snom. Nie je to len tričko. Je symbolomspolupatričnosti. Ale aj zodpovednosti. Pripomína, že každý, kto ho nosí,reprezentuje hodnoty nášho občianskeho združenia. Hodnoty, na ktorých nikdynechceme robiť kompromisy. „Nepridávame dni životu. Pomáhamenaplniť život dňami, na ktoré sa nezabúda.“ Poďakovanie
A na záver napísala jediné prianie. „Chcela by som byť dobrovoľníčkou Cestyza snom.“
Pani Renáta bola tridsať rokov učiteľkou na prvom stupni základnej školy. Potomprišla životná skúška, ktorá jej priniesla množstvo zmien. Napriek tomu sarozhodla osloviť naše občianske združenie s ponukou pomoci. Pre nás to bolovýnimočné. Nie preto, že pani Renáta chcela byť súčasťou nášho tímu. Ale preto,že každý človek, ktorý oblečie tričko Cesta za snom, preberá aj veľkúzodpovednosť.
Cesta za snom totiž nie je len o plnení snov. Naši dobrovoľníci vstupujú doveľmi citlivých životných situácií. Stretávajú sa s ľuďmi v ichnajzraniteľnejších chvíľach. S ich rodinami. S ich emóciami. A predovšetkým sich dôverou. Preto si veľmi dobre uvedomujeme, že byť súčasťou nášho tímuznamená oveľa viac než len pomáhať. Znamená pristupovať ku každému človeku súctou. Chrániť jeho dôstojnosť. Byť diskrétny. Byť spoľahlivý. Vedieť počúvať. Apredovšetkým rešpektovať, že každý klient nám do rúk zveruje kúsok svojhoživota. To je záväzok, ktorý berieme veľmi vážne. Rozhodli sme sa preto splniťpani Renáte jej prianie. Pod zámienkou spoločnej večere ju manžel priviezol doreštaurácie, kde sme na ňu už čakali. Netušila, že namiesto obyčajnej večere juprivíta celý tím Cesta za snom. Keď vošla dnu, bolo na nej vidieť úprimnéprekvapenie. Nasledovali chvíle plné emócií.
S hrdosťou sme pani Renátu privítali v tíme Cesta za snom. V tej chvíli sasplnilo jej prianie. Nie prianie niečo dostať. Ale prianie pomáhať. Počasnašej práce často hovoríme:
Za touto vetou sa však skrýva oveľa viac. Každý splnený sen. Každé splnenéprianie. Každý úsmev našich klientov. To všetko vzniká len vďaka dôvere, ktorúnám ľudia vložia do rúk. Na dôvere.
Na rešpekte. Na ľudskosti. A na presvedčení, že každý človek si zaslúži prežiťsvoje chvíle dôstojne. Práve tieto hodnoty tvoria základ občianskeho združeniaCesta za snom. Budeme ich chrániť pri každom ďalšom sne, ktorý splníme. Prikaždom ďalšom prianí. A pri každom človeku, ktorému vstúpime do života. Ďakujemekaždému, kto chápe, že byť súčasťou Cesty za snom neznamená len pomáhať. Znamenániesť zodpovednosť za dôveru, ktorú nám naši klienti a ich rodiny dávajú. Právetáto dôvera je tým najvzácnejším, čo máme. A práve tú budeme chrániť vždy.
Splnené prianie pani Renáty by nebolo také výnimočné bez ľudí, ktorí do svojejpráce vkladajú nielen profesionalitu, ale predovšetkým svoje srdce. Z celéhosrdca ďakujeme reštaurácii Husacina u Gálika v Slovenskom Grobe, a osobitnepani Gálikovej, za jej výnimočnú ochotu, ľudskosť a srdečné prijatie.
Od prvého telefonátu sme cítili, že prepani Gálikovú to nebude len obyčajná rezervácia stola. S veľkou ochotou prijalamyšlienku splniť pani Renáte jej prianie a urobila všetko pre to, aby sa tentovečer stal nezabudnuteľným. Myslela na každý detail. Pripravila nádhernéprostredie. Vytvorila príjemnú atmosféru. A predovšetkým do celého večeravložila kus svojho srdca.
Počas celého stretnutia bolo cítiť jej prirodzenú ľudskosť, pokoru a úprimnúradosť z toho, že môže byť súčasťou niečoho výnimočného. Práve vďaka ľuďom, akoje pani Gáliková, nevznikajú len krásne podujatia. Vznikajú spomienky. Okamihy,ktoré zostanú navždy v srdci. Sú miesta, kam sa človek vracia pre výbornéjedlo. A potom sú miesta, kam sa vracia pre ľudí. Husacina u Gálika je pre násod dnešného dňa oboje.
Pani Gáliková, ďakujeme Vám za Vašu dobrotu, srdečnosť, profesionalitu a za to,že ste sa stali súčasťou splneného priania pani Renáty. Veľmi si vážime, že smespoznali človeka, ktorý robí svoju prácu s takou láskou, pokorou a úctou kľuďom. Ďakujeme, že aj vďaka Vám mohol byť tento večer presne taký, aký mal byť– plný ľudskosti, radosti a nezabudnuteľných okamihov.
Cesta za snom – Príbeh Jána, futbalistu, ktorý navždy zostane súčasťou belasých dejín
Ján je človek s veľkým srdcom,ktorý sa nikdy nevzdáva. Muž, ktorý počas svojho života rozdával úsmev, pomáhaldruhým a svoje povinnosti vždy vykonával s poctivosťou, pokorou a láskou. Celý svoj pracovný život zasvätilfutbalu. Bol profesionálny futbalista, tréner a svoju prácu mal vždy rád.Veril, že aj obyčajný deň môže byť výnimočný, ak ho človek robí srdcom. Keď sa tím Cesta za snomdozvedel o Jankovom príbehu, rozhodol sa urobiť všetko preto, aby sajeho sen mohol splniť a to poslednývýkop na tehelnom poli pred fanúšikmi. A práve vtedy sa začala jehocesta za snom. Pretože niektoré sny v sebenenesú len želanie po zážitku, ale aj celý život spomienok, túžob a nádeje. V ten deň nebol Ján len človekom,ktorý bojuje s vážnym ochorením. Bol opäť tým mladým chlapom, ktorý kedysihrával futbal. Ján patril medzi futbalistov,ktorí svojou pracovitosťou, disciplínou a oddanosťou zanechali nezmazateľnústopu v slovenskom futbale. Počas celej svojej kariéry bol známy ako spoľahlivýhráč, ktorý vždy odovzdal na ihrisku maximum. Najčastejšie nastupoval na posteobrancu, hoci niektoré futbalové štatistiky ho uvádzajú aj ako stredopoliara.Nech už hral na ktoromkoľvek poste, vždy bol oporou svojho mužstva a hráčom, naktorého sa spoluhráči mohli spoľahnúť. Najvýznamnejšie roky svojejkariéry prežil v drese ŠK Slovan Bratislava, kde pôsobil približne vrokoch 1976 až 1984. V tomto období bol súčasťou mužstva, ktoré patrilo medzislovenskú aj československú futbalovú špičku. Práve v belasom drese odohralmnožstvo významných stretnutí a podieľal sa na úspechoch klubu. So Slovanom nastúpil aj vprestížnych európskych pohárových súťažiach vrátane Pohára víťazov pohárova Pohára UEFA, kde mal možnosť reprezentovať klub i československýfutbal na medzinárodnej scéne. Tieto zápasy patrili medzi vrcholy jeho hráčskejkariéry. V roku 1984 pokračoval vo svojejfutbalovej ceste v klube DAC 1904 Dunajská Streda, kde pôsobil približnedo roku 1986. Aj tam prinášal svoje skúsenosti, futbalovú rozvahu aprofesionálny prístup, ktorými bol počas celej kariéry známy. Po ukončení aktívnej hráčskejkariéry zostal futbalu verný aj naďalej. Svoje skúsenosti odovzdával ďalšímgeneráciám ako tréner v regionálnych kluboch. Mnohým mladým futbalistom pomoholrozvíjať ich talent a odovzdal im hodnoty, ktoré sám počas rokov vo vrcholovomfutbale získal. Príbeh Jána Nezhybu jepripomienkou, že skutočné športové hodnoty nevznikajú len vďaka talentu, alepredovšetkým vďaka poctivej práci, pokore, vytrvalosti a láske k futbalu. Ajpreto zostáva jeho meno pevnou súčasťou histórie slovenského futbalu a klubu ŠKSlovan Bratislava. Pretože Cesta za snom nie jelen o splnení želania. Je o návrate radosti, o ľudskosti a o chvíľach, ktorédokážu človeku pripomenúť, aké krásne je žiť. Poďakovanie Splnenie sna pána Jána Nezhybu bynebolo možné bez ľudí, ktorí pochopili, že niektoré okamihy majú hodnotu nacelý život. Z celého srdca ďakujeme ŠK SlovanBratislava za to, že s otvoreným srdcom prijal myšlienku splniť pánovi Jánovijeho veľký sen. Vaša ochota, ústretovosť a ľudský prístup umožnili vznikokamihu, na ktorý sa nezabúda. Od prvého okamihu bolo cítiť, že pre vás pán Jánnebol len hosťom. Prijali ste ho ako človeka, ktorý pomáhal písať belasý príbeha navždy zostane súčasťou jeho histórie. Vďaka vám sa pán Ján mohol ešteraz vrátiť na miesto, kde prežil jedny z najkrajších futbalových rokov svojhoživota. Mohol opäť vstúpiť na trávnik, postaviť sa pred zaplnené tribúny azažiť potlesk fanúšikov, na ktorý sa nezabúda. Nedopriali ste mu len návrat naštadión. Darovali ste mu chvíľu, počas ktorej sa mohol opäť cítiť akofutbalista, ktorý sa vrátil tam, kde prežil jedny z najkrajších okamihov svojejkariéry. Ďakujeme, že ste svojím prístupomukázali, že futbal nie je len o výsledkoch, ale predovšetkým o ľuďoch, úcte aspolupatričnosti. Veríme, že práve takéto okamihy pripomínajú, že veľkosť klubusa nemeria len trofejami, ale aj ľudskosťou, ktorú dokáže prejaviť tým, ktorípísali jeho históriu. Ďakujeme, že ste sa stali súčasťou Cesty za snom
Cesta za snom – Príbeh Aničky, ktorej najväčším želaním bolo byť opäť so svojou rodinou
Niektoré sny sú také jednoduché, až si neuvedomujeme, akúveľkú hodnotu môžu mať. Stačí jedno dopoludnie. Pre väčšinu z nás je tosamozrejmosť. Pre Aničku je to sen. Anička oslavovala svoje 74.narodeniny aj meniny v ten istý deň. Kedysi boli tieto dni plné smiechu, vônedomáceho koláča, rozhovorov a stretnutí celej rodiny. Dnes však majú úplne inúpodobu. Pred štyrmi rokmi sa jej životnavždy zmenil. Po troch náročných operáciáchchrbtice zostala pripútaná na lôžko a odkázaná na pomoc druhých. Okrem tohobojuje s viacerými vážnymi chronickými ochoreniami. Je po nefrektómii, trpíParkinsonovou chorobou a aby ešte toho nebolo málo prekonala 4 krátoperácie chrbtice. jej zdravotný stav si vyžaduje nepretržitú ošetrovateľskú starostlivosť. Napriek všetkým bolestiamzostala tou istou láskavou ženou. Mamou štyroch detí, ktorá celýsvoj život obetovala rodine. Ženou, ktorá vždy myslela viac na druhých ako naseba. Človekom, ktorý rozdával lásku, starostlivosť a pocit domova. Dnes sa o Aničku s obrovskouláskou stará jej manžel a jej dcéra. Každý deň spolu zvládajú to, čo siväčšina z nás ani nevie predstaviť. Pomáha im aj rodina, pretože rodina držíspolu aj v tých najťažších chvíľach. Najväčšou bolesťou však nie jesamotná choroba. Tou najväčšou bolesťou jevzdialenosť. Nie kilometre. Len tri ulice. Anička býva na treťom poschodíbytového domu bez výťahu. Pre zdravého človeka je to niekoľko desiatok schodov.Pre ňu sú to schody, ktoré sa už štyri roky nedajú prekonať. Jej dcéra býva len o tri uliceďalej. Tak blízko... A predsa tak ďaleko. Ani jej zať, ktorý trpí svalovouatrofiou, už nedokáže vyjsť schody a navštíviť svoju svokru. Obaja tak zostaliuväznení vo vlastných zdravotných obmedzeniach, hoci ich delí len pár stoviekmetrov. A práve preto vzniklo jedno veľkéželanie. Anička nechcela nič výnimočné. Nechcela cestovať. Chcela len posledný raz prísť k svojej dcére domov. Sadnúť si medzi svojich najbližších. A osláviť svoje narodeniny ameniny tak, ako kedysi – spolu. A práve vtedy sa začala jejcesta za snom. Keď sa tím Cesta za snom dozvedelo príbehu Aničky od jej dcéry, vedel, že nejde len o jednu návštevu. Ide o štyri roky čakania. Štyri roky odlúčenia. Štyri roky, počas ktorých rodinudelilo iba niekoľko schodov. Pre niekoho obyčajná návšteva. Pre Aničku okamih, na ktorýčakala celé roky. V ten deň nebude pacientkou. Nebude ženou, ktorá bojuje sbolesťou a vážnymi chronickými ochoreniami. Bude opäť mamou. Manželkou. Svokrou. Babkou. Bude ženou obklopenou ľuďmi,ktorých celý život milovala. A možno práve v tej chvíli sivšetci uvedomia, že tie najväčšie sny nie sú ukryté v ďalekých cestách ani voveľkých daroch. Sú ukryté v obyčajnom objatí. Pri spoločnom stole. Pri rodine. Pretože Cesta za snom nie jelen o plnení želaní. Je o návrate nádeje, o ľudskosti a o chvíľach, ktorépripomínajú, že láska dokáže prekonať aj schody, ktoré sa zdajú byťnezdolateľné. Poďakovanie Nie všetky zásahy hasičovzachraňujú životy. Niektoré pomáhajú plniť sny. Splnenie sna pani Aničky bynebolo možné bez ľudí, ktorí neváhali podať pomocnú ruku tam, kde bola naozajpotrebná. Z celého srdca ďakujeme predsedovi Dobrovoľného hasičského zboruSenec, pánovi Štefanovi Bordácsovi, za jeho výnimočnú ochotu, ľudský prístup aveľké srdce. Už pri našom prvom telefonickomrozhovore bolo cítiť, že hovoríme s človekom, pre ktorého pomoc druhým nie jepovinnosťou, ale prirodzenou súčasťou života. Spolu so svojím tímom hasičov sapodieľal na mimoriadne náročnom a bezpečnom prenesení pani Aničky z tretiehoposchodia bytového domu bez výťahu a po splnení jej sna ju opäť bezpečnevyniesli späť domov. Túto náročnú úlohu zvládli s profesionalitou, rešpektom,citlivosťou a obrovskou ľudskosťou. Veľké poďakovanie patrí ajpánovi Jurajovi Maťašovi a spoločnosti JM Rescue s.r.o., ktorí zabezpečiliprevoz pani Aničky. Vďaka ich ochote a starostlivosti sa mohla bezpečnedostať za svojou dcérou a po štyroch rokoch opäť prekročiť prah jej domova. Práve vďaka spojeniu ochotydobrovoľných hasičov a tímu spoločnosti JM Rescue s.r.o. sa podarilo splniťsen, ktorý priniesol radosť nielen pani Aničke, ale celej jej rodine. Takéto skutky nám pripomínajú, žeaj zdanlivo nemožné sa môže stať skutočnosťou, keď sa spoja ľudia s veľkýmsrdcom. Sme vďační, že ste sa stalisúčasťou Cesty za snom.
Jedna spoločná fotografia.
Jedno objatie.
Jedna návšteva.
Nechcela drahé dary.
Nechcela nič pre seba.
Počuť smiech svojej rodiny.
Pozrieť sa do očí ľuďom, ktorých miluje.
Cesta za snom – Príbeh Jozefa, ktorý celý život túžil vzlietnuť
Jozef je človek s veľkým srdcom, ktorý sa nikdy nevzdáva. Muž, ktorý počas svojho života rozdával úsmev, pomáhal druhým a svoje povinnosti vždy vykonával s poctivosťou, pokorou a láskou. Celý svoj pracovný život zasvätil hotelierstvu. Je vyučený kuchár a svoju prácu mal vždy rád. Veril, že aj obyčajný deň môže byť výnimočný, ak ho človek robí srdcom. Už od detstva však v jeho srdci žil jeden veľký sen. Sen stať sa pilotom. Od malička ho fascinovalo všetko, čo súviselo s lietaním. Keď na oblohe uvidel lietadlo, zastavil sa a s úžasom sledoval jeho cestu. Predstavoval si, aké by to bolo sedieť v kabíne pilota, vzlietnuť nad oblaky a pozerať sa na svet z výšky. Túto vášeň si niesol so sebou celý život. Keď mal možnosť, chodieval na letisko v Bratislave aj do Viedne, kde pozoroval lietadlá pri vzletoch a pristátiach. Hodiny strávené pri letiskovej ploche mu prinášali radosť a pocit, že je aspoň na chvíľu bližšie k svojmu detskému snu. Život mu však pripravil inú cestu. Jozef vyrastal v skromných pomeroch a sen stať sa pilotom sa mu nikdy nepodarilo splniť. Neskôr prišli aj ďalšie životné skúšky. Stal sa vážne chronicky chorým pacientom. Necelých desať rokov žil bez funkčných obličiek a čakal na darcu, ktorý mu priniesol novú nádej na život. Okrem toho každý deň bojuje aj s ďalšími vážnymi chronickými ochoreniami. Choroba mu zobrala veľa síl, no nikdy mu nevzala nádej a chuť tešiť sa zo života. Naučila ho vážiť si každý okamih, každé stretnutie a každú chvíľu, ktorá prináša radosť. Počas rozhovorov sa Jozef zveril so svojím veľkým želaním. Už nechcel byť pilotom. Jeho sen sa zmenil. Chcel aspoň raz nastúpiť do lietadla. Nebolo to želanie po sláve ani po veľkých dobrodružstvách. Bol to sen človeka, ktorý celý život obdivoval lietanie a túžil aspoň raz zažiť pocit, o ktorom sníval od detstva. A práve vtedy sa začala jeho cesta za snom. Keď sa tím Cesta za snom dozvedel o Jozefovom príbehu, rozhodol sa urobiť všetko preto, aby sa jeho dávny sen mohol splniť. Pretože niektoré sny v sebe nenesú len želanie po zážitku, ale aj celý život spomienok, túžob a nádeje. V ten deň nebol Jozef len človekom, ktorý bojuje s chorobou. Bol opäť tým malým chlapcom, ktorý sa kedysi pozeral na oblohu a predstavoval si, aké by bolo lietať. Bol mužom, ktorý si po rokoch splnil sen ukrytý hlboko v srdci. Tento príbeh nám pripomína, že sny nemajú vek. Niektoré z nich čakajú roky, kým príde správny okamih. Pretože Cesta za snom nie je len o splnení želania. Je o návrate radosti, o ľudskosti a o chvíľach, ktoré dokážu človeku pripomenúť, aké krásne je žiť. Poďakovanie Splnenie sna pána Jozefa by nebolo možné bez ľudí, ktorí sa rozhodli pomáhať tam, kde ide o viac než len obyčajný zážitok. Z celého srdca ďakujeme tímu leteckezazitky.sk, osobitne pani Petre Géciovej a jej manželovi, ktorí od prvého momentu pristupovali k príprave a realizácii sna pána Jozefa s veľkou ochotou, srdečnosťou a ľudskosťou. Od prvého telefonátu sme cítili obrovskú ochotu, ústretovosť a ľudskosť. Nič nebolo problémom. Každý detail riešili s úsmevom, trpezlivosťou a úprimnou snahou dopriať pánovi Jozefovi zážitok, na ktorý nikdy nezabudne. Počas prípravy letu aj samotného zážitku sa o pána Jozefa starali s veľkým rešpektom, pokojom a srdečnosťou. Vďaka ich profesionálnemu prístupu sa cítil bezpečne a mohol si naplno vychutnať okamih, o ktorom sníval od detstva. Nie každý deň sa stretávame s ľuďmi, ktorí robia svoju prácu s takým nadšením, pokorou a srdcom. Ďakujeme, že ste nám pomohli splniť sen, ktorý zostane navždy zapísaný v srdci pána Jozefa aj nás všetkých.
Cítiť atmosféru letiska.
Vzlietnuť nad oblaky.
Pozrieť sa na Bratislavu z vtáčej perspektívy.
Splnené posledné osobné želanie pani Elenky – návrat tam, kde zostalo jej srdce
Existujú miesta, ktoré pre človeka nepredstavujú len spomienky. Sú miestami, kde zostala časť jeho duše. Miestami, ktoré voňajú domovom, pokojom a životom, aký kedysi poznal. Presne také miesto nosí vo svojom srdci pani Elenka. Celé roky bola vášnivou včelárkou. Včely pre ňu neboli len koníčkom. Boli jej každodennou radosťou, zmyslom života a pripomienkou toho, že aj tie najmenšie stvorenia dokážu vytvárať veľké zázraky. S láskou sa o ne starala, obdivovala ich usilovnosť a v ich tichom bzukote nachádzala pokoj. Osud však jej život obrátil úplne iným smerom. Pani Elenka dnes zvádza veľmi ťažký boj s vážnym onkologickým ochorením. Každý deň prináša nové výzvy, bolesti i neistotu. Napriek tomu v sebe nestratila pokoru, láskavosť ani úsmev, ktorým celý život obdarúvala svoje okolie. Keď sa jej zdravotný stav začal zhoršovať, vyslovila jedno jediné želanie. Ešte raz sa pozrieť na miesto, ktoré jej toľko rokov prinášalo šťastie. Navštíviť Včelársku paseku – včelársky skanzen v Kráľovej pri Senci. Ešte raz cítiť vôňu úľov, počuť tiché bzučanie včiel a na chvíľu sa vrátiťdo čias, keď bola medzi nimi doma. Nebolo to obyčajné prianie. Bola to rozlúčka s časťou života, ktorú milovala celým svojím srdcom. A tak sa začala cesta za snom. Vďaka ľuďom s veľkým srdcom sa jej sen podarilo splniť. Na Včelárskej paseke pani Elenku srdečne privítali pán Rudolf Moravčík spolu so svojou manželkou. S nesmiernou ľudskosťou, úctou a pochopením jej venovali čas, sprevádzali ju areálom a umožnili jej ešte raz prežiť okamihy, ktoré pre ňu znamenali celý svet. Keď sa zahľadela na úle a započúvala sa do známeho bzukotu, v očiach sa jej objavili slzy. Neboli to slzy bolesti. Boli to slzy vďačnosti. Slzy ženy, ktorá sa na malú chvíľu mohla vrátiť tam, kde bola šťastná. Možno si mnohí povedia, že išlo len o návštevu skanzenu. Pre pani Elenku to však znamenalo oveľa viac. Bol to návrat k spomienkam. Nie všetky sny musia byť veľké. Niekedy stačí jediné popoludnie, jedno miesto a pár dobrých ľudí, aby človek opäť pocítil radosť, pokoj a nádej. Práve takéto chvíle pripomínajú, že aj v tých najťažších obdobiach života majú láskavosť, súcit a obyčajná ľudská dobrota obrovskú silu. Zo srdca ďakujeme pánovi Rudolfovi Moravčíkovi a jeho manželke za ich srdečné prijatie, ochotu a výnimočný prístup, vďaka ktorému sa pani Elenke splnilo jedno z jej najväčších želaní.
K životu, ktorý milovala.
K práci, ktorá ju napĺňala.
K svetu, ktorý jej choroba postupne vzala.
Splnený sen pani Alenky: Dojemné poďakovanie žene, ktorá celý život zasvätila Bohu a službe druhým
Sú sny, ktoré nevychádzajú z túžby po sláve ani po majetku. Rodia sa z hlbokej viery, pokory a celoživotnej služby druhým. Takýto sen nosila vo svojom srdci aj pani Alenka – a dnes sa stal skutočnosťou. Jej najväčším želaním bolo stretnúť sa s predstaviteľom Bratislavskej arcidiecézy, prijať požehnanie a zažiť chvíľu duchovného povzbudenia. Hoci sa arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský pre svoje pracovné povinnosti nemohol osobne zúčastniť, poveril pomocného biskupa Mons. Jozefa Haľka, aby ho zastúpil a pani Alenke odovzdal jeho úctu, poďakovanie i požehnanie. Stretnutie sa nieslo v atmosfére hlbokej vďačnosti a úcty k žene, ktorá celý svoj život nezištne slúžila Bohu, Cirkvi a ľuďom. Súčasťou programu bola aj súkromná svätá omša obetovaná za jej celoživotnú vernosť, obetavosť a službu. Pre pani Alenku to nebolo len splnenie sna. Bol to okamih, ktorý jej priniesol pokoj, radosť a uistenie, že dobro, ktoré počas desaťročí rozdávala druhým, nezostalo nepovšimnuté. Jej príbeh je dôkazom, že aj jednoduché ľudské gesto, úprimné poďakovanie a prejavená úcta dokážu naplniť tie najhlbšie sny. A zároveň pripomienkou, že dobro, ktoré človek koná počas života, sa vždy vracia – v podobe vďačnosti, láskavosti a nezabudnuteľných okamihov.
Splnený sen pani Rozálie. Stretnutie s bývalou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou jej prinieslo slzy šťastia
Sú sny, ktoré si človek nosí v srdci celé roky. A potom príde okamih, keď sa z nich stane skutočnosť. Presne taký príbeh napísal život pani Rozálii, ktorá v júli oslávi úctyhodných 95 rokov. Keď počas prezidentskej kampane prvýkrát videla a počula Zuzanu Čaputovú, vedela, že ide o výnimočnú osobnosť. Obdivovala jej pokoj, rozvahu, ľudskosť a schopnosť spájať ľudí. Pozorne sledovala jej verejné vystúpenia, pracovné cesty, rozhovory aj televízne diskusie. Vždy o nej hovorila s veľkou úctou a často opakovala, že práve takýchto ľudí Slovensko potrebuje. Jedno želanie však nosila vo svojom srdci celé roky – chcela sa s bývalou prezidentkou Slovenskej republiky Zuzanou Čaputovou stretnúť osobne. A tak sa začala cesta za snom. Život pani Rozálie nebol jednoduchý. Narodila sa v Novej Vsi nad Žitavou. Po maturite pracovala ako účtovníčka v Hydrostave, kde zostala až do odchodu do dôchodku. V roku 1962 sa jej narodila dcéra Zuzana s Downovým syndrómom. O niekoľko rokov neskôr prišla ďalšia ťažká životná skúška. Keď mala jej dcérka iba šesť rokov, zomrel jej manžel. Zostala sama – mladá vdova s dieťaťom, ktoré potrebovalo nepretržitú starostlivosť. Nevzdala sa. Svojej dcére venovala celý svoj život. Obetovala jej svoje sny, svoj voľný čas, svoje sily aj celé svoje srdce. Desaťročia žila predovšetkým pre ňu. Ani vo vysokom veku nestratila záujem o svet. Každý deň číta noviny, sleduje televízne spravodajstvo, zaujíma sa o dianie doma i vo svete a s obľubou sleduje tenis. Hoci sa dnes pohybuje s pomocou barlí alebo chodítka, jej myseľ je stále obdivuhodne bystrá. V posledných mesiacoch jej však život pripravil ďalšiu náročnú skúšku. Lekári jej diagnostikovali vážne ochorenie. Napriek nepriaznivej diagnóze zostáva statočnou ženou, ktorá prijíma každý nový deň s pokorou, odvahou a vierou. O to väčší význam malo pre ňu splnenie jej najväčšieho sna. A potom prišiel ten dlho očakávaný okamih. Stála zoči-voči žene, ktorú celé roky obdivovala. Mohla jej podať ruku, pozrieť sa jej do očí a osobne jej vyjadriť svoju úctu. V tej chvíli sa pani Rozália neubránila slzám. Neboli to slzy bolesti. Boli to slzy hlbokého dojatia, šťastia a vďačnosti. So slzami v očiach potichu povedala vetu, pri ktorej sa nejednému prítomnému tisli slzy do očí: „Keď sa mi splnil môj najväčší sen, môžem už aj zomrieť.“ Neboli to slová beznádeje. Boli to slová ženy, ktorá prežila takmer celé storočie naplnené láskou, obetavosťou, bolesťou i odvahou. Ženy, ktorá napriek všetkým životným skúškam nikdy nestratila vieru v dobro a napokon zažila okamih, o ktorom celé roky snívala. Niekedy netreba veľké dary ani veľké gestá. Stačí venovať človeku svoj čas, úsmev, podanie ruky a splniť mu sen. Pre pani Rozáliu to nebolo obyčajné stretnutie. Bol to okamih, ktorý si ponesie vo svojom srdci navždy. A slzy, ktoré jej tiekli po tvári, boli tým najkrajším dôkazom, že sny sa môžu splniť v každom veku. Že ľudskosť má silu meniť životy. A že niekedy stačí jediný okamih, aby človek cítil, že jeho sen mal skutočný zmysel.
Splnený sen! Po rokoch objal svoju dcéru
Splnený sen pána Antona | Návrat domov po rokoch dojal všetkých❤️Pán Anton si niesol v srdci jediné želanie – ešte raz sa vrátiť do rodnej Pružiny a objať svoju milovanú dcéru Majku.Po vážnej diagnóze a dvoch mozgových príhodách sa jeho sen zdal byť nedosiahnuteľný. Vďaka dobrým ľuďom sa však stal skutočnosťou.Návrat domov, silné emócie, slzy šťastia a objatie otca s dcérou sa stali okamihom, na ktorý nikto z prítomných nezabudne.❤️ Tento príbeh je dôkazom, že sny sa môžu splniť v každom veku a že ľudskosť dokáže meniť životy.Ak vás príbeh dojal, podporte ho 👍, zdieľajte ho a prihláste sa na odber.#Anton #Pruzina #SplnenySen #DojemnyPribeh #Rodina #Ludskost #Slovensko #Emocie #Pomoc #NavratDomov
Plavba loďou plná radosti | Splnený sen pani Evičky ❤️
Splnený sen, ktorý priniesol radosť, dojatie a nezabudnuteľné spomienky. ❤️ Pani Evička celý život pomáhala druhým. Počas svojej profesionálnej kariéry sa podieľala na projektovaní viacerých budov v historickom centre Bratislavy a dnes pracuje ako poisťovacia agentka. Popri práci sa dlhé roky s láskou starala o svojho zdravotne postihnutého syna a zároveň statočne bojovala s onkologickým ochorením. Jej veľkým snom bolo absolvovať plavbu po Dunaji a pozrieť si krásy Bratislavy z paluby výletnej lode. Sen, ktorý si dlhé roky nosila v srdci, sa jej podarilo splniť vďaka projektu Cesta za snom a zdravotnej sestre Mgr. Simone Vaškovej, ktorá jej príbeh prihlásila. Počas plavby si pani Evička vychutnávala jedinečný pohľad na Bratislavský hrad, historické centrum Bratislavy aj pokojne plynúci Dunaj. Výnimočným okamihom bolo aj stretnutie s kapitánom výletnej lode, ktorý jej ochotne venoval svoj čas a spoločne vytvorili krásnu spomienku na tento nezabudnuteľný deň. Tento príbeh dokazuje, že sny nemajú vek a že aj jedno splnené želanie môže človeku priniesť obrovskú radosť a silu do ďalších dní. ❤️ Ďakujeme pani Evičke za dôveru. ❤️ Ďakujeme Mgr. Simone Vaškovej, že svojím nápadom pomohla splniť jej sen. ❤️ Veľké poďakovanie patrí spoločnosti Slovenská plavba a prístavy – lodná osobná doprava, a.s., pani Alici Gregorovej a kapitánovi výletnej lode za ochotu, ľudský prístup a podporu pri realizácii tohto krásneho želania. 👉 Ak sa vám tento príbeh páčil, podporte nás odberom, zdieľaním videa a napíšte do komentára, aký sen by ste chceli raz splniť vy. Každý odber pomáha šíriť dobro. ❤️
Jeden výlet, tisíc emócií: Príbeh pani Jarmily
Niektorí ľudia prežijú život v tichosti, bez veľkých slov a bez očakávania uznania. Medzi nich patrí aj pani Jarmila. Celý svoj pracovný život pôsobila ako mzdová účtovníčka. Bola zodpovedná, pracovitá a spoľahlivá. Po návrate z práce ju však čakala ďalšia, oveľa náročnejšia úloha – starostlivosť o jej ťažko zdravotne postihnutého syna. Desaťročia bola jeho najväčšou oporou, ochrankyňou a človekom, na ktorého sa mohol vždy spoľahnúť. Roky plynuli a pani Jarmila dávala prednosť potrebám svojho syna pred vlastnými. Čas, energiu aj lásku venovala človeku, ktorý ju najviac potreboval. Na svoje sny a želania často nezostával priestor. Napriek všetkým životným výzvam nikdy nestratila láskavosť, pokoru a záujem o svet okolo seba. S pribúdajúcim vekom a zdravotnými problémami však prišlo obdobie, keď už náročnú starostlivosť nedokázala zvládať sama. Dnes žije v zariadení sociálnych služieb, kde má zabezpečenú potrebnú odbornú pomoc a starostlivosť. Jedným z jej dlhoročných snov bolo navštíviť Bratislavský hrad. Miesto, ktoré poznala len z fotografií, televíznych obrazoviek a rozprávania druhých. Miesto, ktoré ju fascinovalo svojou históriou a významom, no nikdy ho nemala možnosť vidieť na vlastné oči. A tak sa začala jej cesta za snom – Zdravotná Sestra Mgr. Simona Vašková sa rozhodla splniť sen svojej pacientke. Počas návštevy Bratislavského hradu si pani Jarmila vychutnávala každý okamih. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Z hradného areálu obdivovala historické priestory, nasávala jedinečnú atmosféru miesta a s úsmevom sledovala nádherný výhľad na hlavné mesto. Keď z vozíka pozorovala panorámu Bratislavy a majestátnosť hradu, bolo cítiť, že prežíva niečo výnimočné. Miesto, ktoré celý život poznala len z fotografií a televízie, sa zrazu stalo skutočnosťou. V jej očiach sa zračila radosť, dojatie a vďačnosť. Nebol to len výlet. Bol to deň plný emócií, krásnych okamihov a splneného sna, ktorý si niesla v srdci dlhé roky. Príbeh pani Jarmily nám opäť pripomenul, že sny nemajú vekové hranice. Že aj zdanlivo jednoduché prianie môže mať pre človeka obrovský význam. A že každý z nás si zaslúži zažiť chvíľu, keď sa to, po čom dlho túžil, stane skutočnosťou. Ďakujeme pani Jarmile za dôveru a za možnosť byť súčasťou jej príbehu. Jej život je príkladom obetavosti, lásky a vnútornej sily. Sme vďační, že sme jej mohli dopriať deň, na ktorý bude ešte dlho spomínať. Cesta za snom srdečne ďakuje Slovenskému národnému múzeu – Historickému múzeu, ktoré sídli v priestoroch Bratislavského hradu, za ústretovosť, ochotu a podporu pri plnení sna pani Jarmily. Vďaka vašej spolupráci mala pani Jarmila možnosť navštíviť miesto, ktoré si želala vidieť dlhé roky. Mimoriadne si vážime odborný výklad a sprevádzanie sprievodcom, ktorý jej pútavým spôsobom priblížil históriu Bratislavského hradu a jeho významné príbehy.
Pred mesiacom vznikla Cesta za snom.
Cesta za snom – Príbeh pani Alžbety
Cesta za snom – Príbeh pani Alžbety Niektoré sny nevzniknú zo slov. Vzniknú z lásky. Z lásky vnučky k žene, ktorá pri nej stála celý život. Pani Alžbeta, doma prezývaná Táňa, sa narodila v roku 1935 do učiteľskej rodiny, kde vzdelanie, kultúra a láska k hudbe boli prirodzenou súčasťou každého dňa. Jej otec stál pri zrode Slovenského spevokolu učiteľov a hudba sprevádzala rodinu od útleho detstva. Prežila vojnu, Slovenské národné povstanie, vychovala rodinu, vyštudovala históriu, pracovala ako redaktorka a prekladateľka a celý život rozdávala svoje vedomosti, čas a lásku druhým. Pre svoju vnučku Tatianu však bola oveľa viac. Bola druhou mamou. Človekom, ktorý tu bol vždy. V radostiach aj v ťažkých chvíľach. Človekom, ktorý ju učil objavovať svet, milovať kultúru, hudbu a umenie. A tak sa začala jej cesta za snom – Tatiana sa rozhodla splniť sen svojej babičke. Nie veľký ani okázalý. Sen vrátiť jej na chvíľu to, čo milovala celý život. Hudbu. Vážnu hudbu a operu, ktoré ju sprevádzali od mladosti. Spomienky na koncerty, spoločné zážitky s manželom a chvíle, pri ktorých sa jej oči vždy rozžiarili. S manželom kedysi dokonca vycestovali až do Moskvy na klavírny koncert svetoznámeho pianistu Van Cliburna. Bol to zážitok, ktorý v jej srdci zostal navždy a na ktorý nikdy nezabudla. Hudba bola jednoducho súčasťou jej života, jej spomienok aj jej príbehu. V posledných rokoch jej život priniesol aj náročné obdobia a dôvodov na úsmev bolo o niečo menej. Deň plný hudby, emócií a krásy. Pretože niekedy nie je najväčším darom koncert, vstupenka či výnimočný zážitok. Niekedy je najväčším darom možnosť povedať človeku, ktorý pri nás stál celý život: „Ďakujem za všetko, čo si pre mňa urobila.“ To je totiž ten najkrajší jazyk, ktorému rozumie každé srdce.
A práve preto sme sa spolu s Tatianou rozhodli dopriať pani Alžbete deň, ktorý bude patriť len jej.
Príbeh Gabiky, ktorá si splnila svoje veľké želanie
Gabika bola výtvarnou umelkyňou, maliarkou a pedagogičkou, ktorá svoj život zasvätila nielen tvorbe umenia, ale aj odovzdávaniu vedomostí mladšej generácii. Viedla odborné výtvarné krúžky, kde rozvíjala talent a kreativitu mnohých detí a mladých ľudí. Pôsobila tiež ako vysokoškolská pedagogička umenia v KU- Prahe, kde svojou odbornosťou a ľudským prístupom inšpirovala študentov na ich vlastnej umeleckej ceste. Popri láske k umeniu mala od mladosti blízky vzťah aj k zvieratám. Vo svojom voľnom čase pravidelne navštevovala ZOO Bratislava, kde ako mladá dobrovoľne vypomáhala pri starostlivosti o zvieratá. Prostredie zoologickej záhrady jej bolo blízke a počas rokov sa sem rada vracala. Milovala všetky zvieratá a pobyt medzi nimi jej prinášal pokoj, radosť a pocit spojenia s prírodou. Potom prišla vážna choroba. Gabike postupne zobrala silu, samostatnosť aj možnosť navštevovať miesta, ktoré mala rada. Dni začali plynúť inak a mnohé sny sa zdali byť zrazu nedosiahnuteľné. Sama si uvedomovala, že čas je vzácny, a preto sa rozhodla vysloviť želanie. Počas rozhovorov sa zverila so svojím dávnym snom. Túžila ešte raz navštíviť ZOO Bratislava a vidieť zvieratá, ktoré mala tak rada. Nebolo to veľké ani nákladné želanie. Bola to jednoduchá túžba človeka zažiť ešte raz niečo, čo mu prináša radosť, pokoj a krásne spomienky. A práve vtedy sa začala jej cesta za snom. Keď sa členovia tímu Cesta za snom dozvedeli o jej želaní, rozhodli sa urobiť všetko pre to, aby sa stalo skutočnosťou. Podarilo sa pripraviť výnimočný deň plný radosti, emócií a nezabudnuteľných zážitkov. Keď Gabika opäť vstúpila do priestorov ZOO Bratislava, vracali sa jej spomienky na roky, keď sem chodievala pravidelne. Každý krok jej pripomínal chvíle, ktoré tu kedysi prežívala. Pohľad na zvieratá, ktoré mala celý život rada, v nej vyvolal silné emócie a priniesol jej množstvo radosti. V tej chvíli nebola pacientkou. Nebola človekom, ktorému choroba vzala mnoho síl. Bola jednoducho Gabikou – umelkyňou, pedagogičkou, milovníčkou zvierat a ženou, ktorá si splnila svoje veľké želanie a prežila deň, na ktorý nikdy nezabudne. Tento príbeh nám opäť pripomína, že sny nemusia byť veľké ani nákladné. Niekedy stačí jeden splnený okamih alebo jedno výnimočné stretnutie, aby človeku priniesli obrovské množstvo radosti a šťastia. Pretože Cesta za snom nie je len o plnení želaní. Je o ľudskosti, empatii a dôkaze, že aj malé sny môžu mať pre človeka hodnotu celého sveta.
Podarilo sa splniť posledné želanie pána Milana 💚
Pán Milan bol celý život hasič. Pomáhal druhým, zachraňoval, bol tam, kde ho bolo treba. Na konci života mal už len jedno prianie – ešte raz vidieť svojich kolegov. A vďaka vám sa to podarilo. 🙏 Keď nemohol prísť on za nimi, prišli oni za ním – priamo do nemocničnej izby. Priniesli so sebou spomienky, úsmevy aj tiché porozumenie. Ďakujeme, že pomáhate meniť posledné chvíle na chvíle, na ktoré sa nezabúda.
Na chvíľu zmizla bolesť aj strach. Zostal len človek, ktorý žil naplno.
