Pomôžme Barbore a jej deťom po požiari

Päť minút pred pol dvanástou večer, tak sa zastavil čas na hodinach dňa 2.2.2026, kedy sa pokojná tichá noc, keď väčšinou všetci obyvatelia bytovky v Bratislave na Banšelovej 36 spali, sa nás v sekunde dotklo samé peklo.

Nezodpovednosťou a manipuláciou s propanbutanovou bombou v časti balkóna, ktorý bol zahataný handrami, plachtami, s otvoreným ohňom, podnájomník v byte, ktorý susedil s bytom, s ktorým nás oddeľovala len stena a izba mojich dvoch detí, spôsobil obrovsý výbuch a následne jeho byt súčasne s bytom nad ním, ako aj časť nášho, zachvátil obrovský pożiar. Z tichej noci sa stalo peklo na zemi a boj o sekundy. Ako moje deti vyhodilo z ich postielok. Doslova po prvom výbuchu som išla na chodbu otvoriť a opytať sa čo to bolo, kde už sused z bytu nad nimi stál a zisťoval, keď v tej sekunde sa hrozná kopa dymu vyvalila. Nebolo nič vidno, moje deti stáli pri mne okupané v tričkách s krátkym rukávom a tenkých pyžamových nohaviciach, pretože v tom čase už spali. 

Odrazu som ich s mojou matkou hneď hnala z bytu von, staršia dcérka mi nechcela odísť z bytu skrz zajka, ktorého máme dva roky, doslova nasilu v strachu o jej život som ju musela z bytu nasilu vytlačit s krikom: prosím ťa utekaj preč, bež rýchlo von. 

Náš byt bol plný dymu a rovno za našimi oknami obrovské žiary a výbuchy silné, ktoré boli čoraz viac intenzívnejšie a častejšie. Bolo mi už zle cítila som ten dym v sebe. Lenže sa zasekla klietka a zajko sa tak strachom zbesnil, že sa trepal, skákal, nebolo možné ho uchopiť, cítila som obrovský strach a to ja som sa ozaj nebála nikdy ničoho. Ako som ho zdrapla, dala som si ho do náruče na hruď, tak aby mal ukrytý nos a prednú časť, kým prejdeme tým obrovským kúdelom dymu. Nebolo vidno ani schody, dole stáli moje na smrť vystrašené deti a susedia takmer z celej bytovky v pyžamách, bez dokladov, bez mobilu pod bránou, keď zaznel krik suseda, ktorý mal snahu aspoň s hadicou hasiť, no to by na tom balkóne nemohli byť pod prúdom predlžovačky, káble, ktoré spôsobovali výbuch za výbuchom a to vzdal a kričal na nás: všetci rýchlo preč, rýchlo preč.

Utekali sme všetci do parku pred bytovku v dalších bránach vo všetkych oknách ľudia a každý volal buď políciu, sanitku, hasičov. V mraze moje deti bosé, triasla som sa ako nikdy, ja v ponožkach, teplákoch, v tričku. Mobil na stole, malej tablet v ich izbičke a ja som kričala: pomôžte nám, volajte pomoc, potrebujem deky, mám tu bosé deti. Tie začali na mna s plačom kričať: mami maminka necítime si nohy. Počula som samú seba ako som nahlas začala otče náš, jediný, ktorý si na nebesiach odriekať a zdalo sa to ako večnosť, kým sme zbadali hasičov, sanitku a pritom všetci dorazili o 7 minút.

Rozbehla som sa s deťmi k prvej sanitke, kričala som z diaľky pomožte mi, mám tu bosé deti, necítia si nohy od zimy. Dali nás do sanitky, ulica sa zmenila na akčný film, celé sídlisko opáskovali. Hasilo 27 hasičov so siedmymi kusmi tažkej techniky. O tretej rano nás puštali zo sanitky s tým, že domov nemôžme, bránu opáskovali a do ďalšieho dňa strážila polícia.

Prichýlila nás k sebe suseda, moja matka má náhradné byvanie, pritom je sebestačná žena, ktorá sa na diagnozy odvolava a na moje prosby, aby nás nahlásila na zmluvu obecného bytu ma odignorovala aj keď sme tam mali odjakživa hlásený trvalý pobyt. Do dnes ja 25 rokov a deti od narodenia tak štát hneď hodinu po tragédii zavrel pred nami dvere. Do dnes už druhý týždeň sme takmer na ulici, u tej susedky už dlho ostať nemôžme, nemáme vôbec nič. Pomohla nám vrátane spolu s riaditeľom celá škola Vrútocká 58 a dobrí ľudia na sociálnych sietach.

Som samoživiteľka, nikdy sme o nič neprosili, nepýtali. Toto sme si nespôsobili, nežiadame nič zadarmo, iba nájomnú zmluvu akéhokoľvek menšieho bytu, kde nájom bude do vyšky 300 eur, pretoze tie 800 eurové prenájmy u nás v Ba nemám šancu ani keby som neviem ako chcela. 

O deti sa celé roky vzorne starám, nikdy som trestaná nebola, bola som živitelkou ešte svojej matky a my sme si to odniesli najviac. Bytovka bude zbúraná, vchod je neobyvateľný, každe euro nám veľmi pomôže, aby sme sa mohli postaviť na nohy a ziť ako predtým, aj keď strach pocit bezpečia jedno sa vo vas nakopilo o druhé sme prišli. Bezpečie tak skoro už nebudeme cítiť asi nikde. Vopred všetkým dobrým ľuďom šakujeme♥️♥️♥️🙏😥