Pomoc pre Lilu

Trvanie výzvy: 2. októbra 2020 - 2. októbra 2021

Cieľ výzvy

Potrebujeme vyzbierať peniaze na kúpu špeciálne vycvičeného asistenčného psa. Vedela by nám ho poskytnúť akreditovaná Výcviková škola pre vodiace a asistenčné psy. Takýto pes je drahý, stojí 8 500 eur, na čo my, bohužiaľ, nemáme dosť financií.

Autor výzvy

Tina Gallová

Príbeh

Pomoc pre Lilu

Lila je moja dcéra. Je to bez preháňania úžasná, nadpriemerne inteligentná bytosť, ktorá mala od života veľké očakávania a bola pripravená ich stopercentne naplniť. Bohužiaľ sa u nej vyvinula (okrem iných) ťažká diagnóza. Agorafóbia. Nestalo sa tak zo dňa na deň. Napriek tomu statočne bojuje a od základnej školy až po vysokú dosahuje nadpriemerné výsledky.

Bola síce preto nútená sa vzdať sa svojho sna – byť muzikálovou herečkou –napriek tomu konzervatórium ukončila s vyznamenaním. Veľa ľudí ostalosklamaných a zazlievalo jej, že mrhá talentom, keď sa rozhodla pre štúdiumestetiky na UKF v Nitre. Nikto netušil, aký vnútorný boj zvádza. Možno ani jasama...Až kým to celé neprerástlo do ťažkých, neovládateľných fyzickýchprejavov. Niektoré psychické choroby sú ešte stále považované za prejavhypochondrie a pohodlnosti zaradiť sa do reálneho kolobehu života.

Lile by veľmi pomohol asistenčný pes, špeciále cvičený na pomoc ľuďom sopsychickými a inými zdravotnými problémami. Odporučila jej ho aj lekárka –psychiatrička.

Prečo asistenčný pes? Psi sú od nepamäti súčasťou našej rodiny a Lila možnonašťastie zdedila gény po mojom deduškovi, ktorý mal regulérnu chovnú stanicu avýcvik slovenského vlčiaka. A ak by sme na to išli z ekonomickej stránky.Takýto špeciálne vycvičený pes stojí totiž 8500, normálne by naň mala podľazákona prispieť poisťovňa, no Lile to z nepochopiteľných dôvodov uždvakrát zamietla. Napriek tomu, že aj odborníci sú presvedčení, že asistenčnýpes by jej veľmi pomohol.

Čo môže pre Lilu urobiť asistenčný pes? Okrem podania liekov, vody,upokojenia, odvedenia pozornosti od ataku, upriamenia pozornosti na seba azmiernenia prejavov záchvatu... Možno môže tiež privolať pomoc, ak nedajbožeskolabuje uprostred nevšímavého davu alebo ešte horšie v o pustenej uličke...Pre mňa, ako mamu, nie sú horšie chvíle, ako keď je moje dieťa v 100kmvzdialenom meste a neviem, či bez úhony dorazila do školy... Chcem, aby sa mohlaaktívne zapájať do života a nie aby parazitovala na tomto štáte.

Asistenčného psa špeciálne vycvičeného na takéto účely kúpime od Výcvikovejškoly pre vodiaci a asistenčné psy. Je to občianske združenie, ktoré pomáhaľuďom so zdravotným postihnutím stať sa samostatnejšími vďaka pomoci psov sošpeciálnym výcvikom. Ako jediná organizácia na Slovensku má akreditáciu odMedzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov(International Guide DogFederation), čo zaručuje vysokú kvalitu psov.

Viac informácií o Výcvikovej škole nájdete tu: https://vodiacipes.sk/

(autor fotky je Ivan Kováč)

Aktualizácie

Poďakovanie17. sep 2021

Chcela by som sa všetkým veľmi pekne poďakovať za pomoc pri získaní Evity. Nikdy som si nemyslela, že sa mi podarí zbierku úspešne dokončiť. Evita pre mňa znamená neskutočne veľa, nie je len mojou pomocníčkou, ale aj najlepšou priateľkou.Kiež by som vedela slovami opísať, ako veľmi si vašu pomoc vážim.

Počas realizovania zbierky sme spolu zažili úspechy, ktoré „normálny človek“ považuje za obyčajné, každodenné záležitosti, pre mňa však majú neopísateľnú hodnotu.S Evitou som sama dokázala cestovať autobusom po troch rokoch, počas ktorých som bez sprievodu najbližších neprekročila prah domu. Chodíme spolu na prechádzky, poctivo trénujeme, navzájom sa staráme jedna o druhú. Máme medzi sebou vytvorené krásne, neopísateľné puto. Z Evity cítiť pokoj,radosť zo života, pochopenie... lepšieho asistenčného psa som si nemohla priať.

Moje veľké ďakujem patrí mojej mame, Karin a Tomášovi, ktorí ma po celý čas podporovali (a stále podporujú) aj napriek tomu, že život s ťažkým agorafobikoma panikárom nie je vôbec, ale že vôbec jednoduchý. Ďalšie obrovské ďakujem patrí Výcvikovej škole pre vodiace a asistenčné psy, ktorá ma ako klienta bez problémov priala. Všetci sa snažili vymyslieť spôsob, ako mi pomôcť (nielen mne, ale mnohým iným ľuďom s rovnakou či podobnou diagnózou)a stále sa spolu so mnou snažia dosiahnuť zmeny, ktoré by asistenčného psa umožňovali mať všetkým ľudom, ktorí takúto formu pomoci potrebujú.

Ďakujem za finančnú pomoc, zdieľanie mojej výzvy, slová podpory.

Sľubujem, žes Evitou budeme naďalej šíriť osvetu a poukazovať na dôležitosť a užitočnosť asistenčných psov pre ľudí so závažnými psychickými ochoreniami (napr. ťažká panická porucha s agorafóbiou, sociofóbia,posttraumatická stresová porucha atď.).

S Evitou nás čaká ešte niekoľko vybavovačiek a formálnych záležitostí, aby všetko „klapalo“ ako má. Držte nám palce, nech to spolu úspešne dotiahneme do konca,určite vás neprestaneme informovať o tom, ako sa nám darí a ako Evita pomáha.

/foto Veronika Tarová/