Krídla pre môjho otca Petra
Cieľ výzvy
Cieľom výzvy pre môjho tatina je dostať sa na rehabilitácie, ktoré mu pomôžu sa zaradiť aspoň čiastočne do bežného života. Verím, že aj s Vašou pomocou to dosiahne.
Autor výzvy
Príbeh
Krídla pre môjho otca Petra
Pomocou tejto výzvy by som chcela pomôcť tatinovi, znovu postaviť sa na nohy
Volám sa Natália, mám 15 rokov a obraciam sa na Vás s prosbou o pomoc pre môjho tatina.
Pred rokom a pol mal môj tatino Peter vážny úraz, prepadol sa do 4 metrovej šachty, pri ktorom utrpel vážny úraz hlavy a vážne si poranil chrbticu, kde došlo k poškodeniu miechy. Dvakrát podstúpil operáciu hlavy, pri ktorej mu museli odstrániť takmer polovicu kosti z lebky kvôli opuchu mozgu, a ešte postúpil ťažkú operáciu chrbtice. Hoci jednu bitvu o svoj život vyhral, jeho boj ešte neskončil. Keď ho po niekoľkých týždňoch prebrali z umelého spánku, zistilo sa,že je od pása dole ochrnutý a nedokáže hýbať nohami. Odvtedyje pripútaný na lôžko, odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť svojej manželky, mojej maminy.
Po prepustení z nemocnice veľmi súrne potreboval okamžitú rehabilitáciu, ale keďže nám ho z nemocnice vrátili s 10 cm dekubitom najvyššieho stupňa, čiže čierne odumreté mäso,žiadne rehabilitačné centrum ho neprijalo. A tak pre maminu začal nekončiaci kolotoč, obliekanie, umývanie, prebaľovanie,ošetrovanie dekubitu, cvičenie, polohovanie, starostlivosť o domácnosť. Popri tom musí sama finančne zabezpečiť celú rodinu. Ani v noci si nedopraje zaslúženého odpočinku, každé dve hodiny jej zazvoní budík, vstáva a ide tatinovi zmeniť polohu, aby sa ten dekubit čo sa jej podaril vyliečiť nevrátil a nevznikol ďalší, aby čo najskôr mohol konečne začať s rehabilitáciou.
Po roku a pol trápenia a prebdených nocí sa mamine podarilo dekubit vyliečiť, a dnes je tam len smutná spomienka vo forme veľkej jazvy. Konečne nastal čas možnosti rehabilitácie, ktorú tak veľmi súrne potrebuje, aby sa aspoň sám dokázal posadiť, lebo momentálne to dokáže len s pomocou druhých.
Chcem s ním už konečne, aj keď ho budem musieť tlačiť na vozíku chodiťna prechádzky a dostať ho medzi ľudí.
Nedávno sme sa dozvedeli, že rehabilitačné centrum ADELI v Piešťanoch prijíma takýchto pacientov, ale pobyt je dosť finančné náročný,a preto Vás chcem poprosiť, darujte môjmu tatinovi nádej na lepší život, pomôžte mu vyhrať boj nad nepriazňou osudu.
"Priatelia sú ako anjeli, ktorí nás postavia na nohy, keď naše krídla zabudli lietať."
Vopred chcem poďakovať všetkým ľuďom, ktorý sa nám rozhodnú finančne pomôcť,aby sa mohol môj tatino aspoň čiastočne vrátiť späť do života.
