Mama, oci, ja už chodím, ale ...
Cieľ výzvy
Zabezpečiť rehabilitačný pobyt
Príbeh
Mama, oci, ja už chodím, ale ...
... naším najväčším snom je, aby náš malý poklad Branko začal rozprávať aby nám povedal ako nás veľmi ľúbi, zaradil sa medzi ostatné deti a viedol plnohodnotný život.
Preto Vás touto cestou prosíme o pomoc, aby Branko mohol opakovať rehabilitačné pobyty a veríme, že Vás príbeh našej rodiny nenechal ľahostajnými a s Vašou pomocou sa nám istotne podarí naplniť naše sny a túžby....
Volám sa Katarína a píšem v mene môjho päťročného syna Branka (nar. 23.7.2009). Branko sa narodil v 37 týždni tehotenstva cisárskym rezom. Narodil sa síce maličký, vážil iba 2200 g a meral 44 cm, ale všetko vyzeralo byť v poriadku. V treťom mesiaci však začala mať detská lekárka podozrenie a preto nás poslala na neurológiu, kde mu žiaľ, potvrdili diagnózu hypotonický syndróm, mikrocefália, plagiocefália, PMR, hypospádia. Keď dovŕšil Branko štyri rôčky, bola mu zistená genetická inbalancia, poškodený chromozóm 3 a 13. Na chromozóme 3 má duplicitné množstvo génov a na chromozóme 13 o 92 génov menej.
Tak sa nám začal kolotoč rehabilitácii. Veľmi intenzívne a poctivo sme 3 roky cvičili Vojtovu metódu, chodili sme plávať, vyskúšali sme hipoterapiu - Branko sa koníkov dlho bál, a zmenilo sa to až teraz, v piatich rokoch a dnes už dokonca koníka aj pohladká. Čím je Branko starší, tým lepšie spolupracuje. Už piaty rok intenzívne rehabilituje, a najviac ho posunula rehabilitácia v Renone v Šúrovciach. Hlavne vďaka týmto pobytom sa Branko naučil chodiť - chodí už sám, síce naširoko, ale rúčky už dokáže udržať pri tele a skúša stále nové a nové veci. Každý jeden pokrok, ktorý náš syn urobí nám ako rodičom prináša neskutočný pocit. Branko je veľmi vnímavý a poslušný chlapček, začal chodiť do škôlky, kde chodí veľmi rád, ale častejšie je doma, pretože býva opakovane chorý. Viac ako pol roka užíval antibiotiká a často skončil v nemocnici na infúziách. Pevne veríme, že sa mu aj imunita časom zlepší, aby nemusel vynechávať rehabilitácie, ani škôlku. Napriek všetkým pozitívam, ktoré sme spolu dosiahli, nás trápi, že Branko nerozpráva a je stále plienkovaný. Ovláda iba základné slová ako mama, baba, kde, kam. Naším snom je, že Branko začne aj rozprávať a zaradí sa medzi ostatné deti.
Nakoľko nie všetky pobyty v detských rehabilitačných zariadeniach sú uhrádzané zo zdravotného poistenia a manžel je jediný zarábajúci člen našej domácnosti, chceme poďakovať aj všetkým tým, vďaka ktorým sme tieto obrovské pokroky pri daných diagnózach dosiahli a Branko chodí. Zároveň chceme touto cestou v mene Branka poprosiť o finančný príspevok na dalšie rehabilitácie, aktivity, ktoré mu budú naďalej pomáhať v jeho ďalšom rozvoji (pobyt v centre Dialog s.r.o., ....).
So srdečnou vďakou
Váš Branko Brza a rodičia