Dominik žije bez slov. Terapie a rehabilitácie mu otvárajú cestu k plnohodnotnejšiemu životu

Dominik má takmer desať rokov a nerozpráva. To však neznamená, že nemá čo povedať.

Dominikov príbeh sa začal v deň jeho narodenia – a úplne inak, ako sme si predstavovali. Počas pôrodu sa dostal do akútneho nedostatku kyslíka a jeho stav si vyžadoval rýchle ukončenie pôrodu cisárskym rezom, avšak reakcia lekárov prišla neskoro. Dominik sa narodil bez spontánneho dýchania a jeho prvé hodiny života sa namiesto pokojného zoznamovania sa so svetom zmenili na boj o život. Roky po jeho narodení Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou potvrdil, že zdravotná starostlivosť počas pôrodu nebola poskytnutá správne a reakcia na akútny nedostatok kyslíka bola výrazne oneskorená.

Niekoľko hodín na začiatku jeho života tak ovplyvnilo všetky roky, ktoré prišli po nich. Následky neostali v pôrodnej sále. Dominik s nimi žije dodnes a my ako jeho rodina spolu s ním. Poškodenie mozgu ovplyvnilo jeho pohyb, komunikáciu, vývin aj mieru samostatnosti. Dnes žije s detskou mozgovou obrnou, autizmom, ADHD, epilepsiou, hemiparézou pravej nohy, hypotóniou, hypermobilitou a závažnou poruchou vývinu reči.

To je časť Dominikovho príbehu napísaná jazykom diagnóz. 

Lenže zo žiadnej diagnózy sa nedozviete, kto Dominik v skutočnosti je. Prognózy mu na začiatku veľa šancí nedávali. Rozsah poškodenia mozgu bol vážny a vyhliadky do budúcnosti hovorili o dieťati s veľmi ťažkým postihnutím, výrazne obmedzenými schopnosťami a celoživotnou závislosťou od pomoci druhých. Nevedeli sme, či bude Dominik niekedy chodiť, či bude schopný aktívne vnímať svet okolo seba, komunikovať svoje potreby alebo sa raz aspoň čiastočne zapojiť do bežného života. Namiesto rodičovskej cesty, na ktorú sme sa pripravovali, sme tak od prvých dní kráčali po úplne inej ceste. Nasledovali roky rehabilitácií, fyzioterapie a podporných terapií. Roky, počas ktorých sme postupne zisťovali, že hranice Dominikových možností nemá zmysel určovať vopred. Bola to cesta malých, niekedy bezvýznamne sa javiacich krokov.

Až keď sa po takmer desiatich rokoch obzrieme späť, vidíme, akú obrovskú vzdialenosť dokázali tieto malé kroky vytvoriť. Kedysi sme nevedeli, či Dominik vôbec bude chodiť. V lete 2026 s nami vystúpil na Ypsarion – najvyššiu horu gréckeho ostrova Thassos, 1 204 metrov nad morom. Nie preto, že by poškodenie mozgu zmizlo, alebo preto, že by prestal potrebovať pomoc. Ale preto, že takmer desať rokov dostáva príležitosť pracovať na tom, čo sa rozvíjať dá.

A práve o túto príležitosť nechceme prísť.

To, že Dominik chodí, neznamená, že jeho telo už rehabilitácie nepotrebuje. Dominik má dnes takmer desať rokov. Rastie a spolu s jeho telom sa menia aj problémy, ktorým musíme venovať pozornosť. To, že sa napriek pôvodným prognózam naučil chodiť, neznamená, že jeho pohybové ťažkosti zmizli. Dominik má okrem neurologických diagnóz aj problémy pohybového aparátu. Pravá noha je kratšia, má plochonožie, nesprávne postavenie chodidiel, zvýšenú kĺbovú pohyblivosť, skrátené lýtkové svaly a celkový hypotónus. Potrebuje špeciálnu ortopedickú obuv, korekciu rozdielnej dĺžky nôh a pravidelnú rehabilitáciu. Potrebujeme dlhodobo a pravidelne posilňovať svaly, pracovať na stabilite chodidiel, propriocepcii a správnejšom pohybovom stereotype.

Jeho telo je však iba jednou časťou príbehu.

Dominik nerozpráva. To však neznamená, že nerozumie, necíti, nechce alebo nemá vlastné potreby a rozhodnutia. Pre človeka, ktorý nedokáže svoje potreby jednoducho vyjadriť slovami, môže byť obrovským krokom každý nový spôsob komunikácie. Preto sú ďalšou dôležitou súčasťou jeho života terapie zamerané na komunikáciu, porozumenie, učenie, zvládanie každodenných situácií a sebaobsluhu.

Naším cieľom nie je vytvoriť z Dominika dieťa bez diagnóz.

Tie budú súčasťou jeho života. Naším cieľom je, aby v rámci svojich možností dokázal svoje telo používať čo najlepšie, mal spôsob, ako komunikovať so svetom, zvládal čoraz viac každodenných situácií a bol v budúcnosti čo najmenej závislý od neustálej pomoci druhého človeka. Preto potrebujeme pokračovať.

Nevieme, kde presne sú hranice Dominikových možností. A po skúsenostiach z posledných rokov ich už ani nechceme určovať vopred. Vieme však, že pokroky, ktoré dnes vidíme, nevznikli samy. Sú výsledkom rokov práce, rehabilitácií, terapií a nespočetného množstva opakovaní. Preto chceme Dominikovi zachovať možnosť pokračovať. Dať jeho telu, mozgu a schopnostiam čo najlepšie podmienky na to, aby sa mohli ďalej rozvíjať. Pretože pri Dominikovi sme sa za takmer desať rokov naučili jednu dôležitú vec:

Malé kroky môžu po rokoch viesť veľmi ďaleko.

Dominikov týždeň je vždy plný terapií, cvičenia a učenia. Navštevuje CPP v Bratislava, kde pracuje so špeciálnou pedagogičkou, ABA terapie v Komárne a od septembra začíname s plávaním. V Centre pre deti so zdravotným znevýhodnením Nesvady absolvuje fyzioterapiu, grafomotoriku a canisterapiu a do Physiocanis v Žiline chodíme na intenzívne rehabilitačné pobyty. Popri tom všetkom je tu, samozrejme, škola – ďalšia dôležitá súčasť jeho každodenného rozvoja.

Každá z týchto aktivít má v jeho živote svoje miesto. Niektoré pomáhajú jeho telu, iné rozvíjajú komunikáciu, porozumenie, učenie či samostatnosť. Spoločne však smerujú k jednému cieľu – aby Dominik dokázal v budúcnosti zvládnuť čo najviac vecí s čo najmenšou pomocou druhých.

Dominikova potreba terapií nekončí jedným pobytom ani jedným rokom. Preto chceme, aby bola táto výzva dlhodobou podporou jeho ďalšieho rozvoja. Jednorazový príspevok nám pomôže uhradiť konkrétnu terapiu alebo časť rehabilitácie. Pravidelná mesačná podpora nám môže priniesť ešte niečo veľmi dôležité – možnosť plánovať Dominikove terapie dlhodobo a nemusieť zakaždým riešiť, či si budeme môcť dovoliť pokračovať. Nežiadame vás, aby ste zmenili celý Dominikov život. Pomôžte nám zabezpečiť, aby mohol pokračovať v tom, čo mu pomáha posúvať sa ďalej.