Môj sen o samostatnej chôdzi

Volám sa Patrícia Morongová a mám 27 rokov. Mnohí už môj sen o samostatnej chôdzi poznáte.

Narodila som sa o čosi skôr, ako je štandardné – v 26. týždni tehotenstva, a svoje prvé mesiace života som tak strávila v nemocnici. Následkom predčasného pôrodu mojim rodičom oznámili, že nebudem úplne zdravé bábätko.

V ranom detstve mi lekári diagnostikovali detskú mozgovú obrnu (DMO) – diparetickú formu dolných končatín. Od dovŕšenia 6. roku života som podstúpila radu ortopedických operácií, celkovo ich bolo 18, ktoré mi umožnili postaviť sa aspoň čiastočne na vlastné nohy. Zlom však prišiel v 12 rokoch, kedy som po operácii kolien zostala na invalidnom vozíku.

Vďaka trpezlivosti rodičov a absolvovaniu veľkého množstva rehabilitácií sa mi po 7 rokoch podarilo postaviť opäť na vlastné nohy, avšak bez opory francúzskych barlí to už nebolo možné.

Napriek nepriazni osudu som nikdy nemala v povahe vzdať sa. Snažím sa žiť aktívnym životom a neustále napredovať. K mojim záľubám patria najmä prechádzky v prírode, čítanie kníh a trávenie voľného času s rodinou a priateľmi.

Po ukončení štúdia na gymnáziu som sa v roku 2019 rozhodla pre štúdium na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Za svoj študijný program som si zvolila sociálnu prácu. Chcela som byť nápomocná tým, ktorí to najviac potrebujú. V roku 2022 sa mi v danom odbore podarilo získať bakalársky titul. Keďže som ambiciózny typ človeka, mala som jasno v tom, že chcem pokračovať v magisterskom stupni štúdia. Čo sa mi aj splnilo a začala som študovať avšak pre zdravotné dôvody som toto svoje štúdium žiaľ musela prerušiť a následne zanechať. Verím však, že si ho v blízkej dobe dokončím a podarí sa mi získať titul magistra.

Mojím cieľom je úspešne ukončiť magisterské štúdium a uplatniť sa na trhu práce v odbore sociálnej práce. Konkrétne by som sa rada zamerala na prácu s deťmi. Keďže si chcem neustále rozširovať vedomosti, začala som ako dobrovoľníčka navštevovať nízkoprahové centrum pre deti a rodinu.

Vďaka vašej úžasnej podpore a veľkým srdciam sa mi už podarilo úspešne naplniť jednu výzvu na portáli ĽudiaĽuďom. Táto výzva mi neskutočne pomohla a posunula ma o obrovský krok vpred. Vďaka vám a vašej podpore sa po každej absolvovanej rehabilitácii cítim podstatne lepšie. Vďaka pravidelnému strečingu a posilňovaniu dolných končatín a trupu nie sú moje svaly pod neustálym napätím, a dokážem tak chodiť ľahšie a bez bolesti. Rovnako dokážem istejšie a stabilnejšie stáť na vlastných nohách – hoci stále s oporou francúzskych barlí, ktoré sprevádzajú každý môj krok. Aj vďaka vám si však oveľa viac verím pri každom z nich.

Neoddeliteľnou súčasťou môjho života sú už od útleho detstva rehabilitačné pobyty a fyzioterapia. V súčasnosti navštevujem súkromné rehabilitačné centrum NEUROGYM v Banskej Bystrici a súkromné rehabilitačné centrum Selima fyzio v Brezne, ktoré mi veľmi pomáhajú napredovať a cítiť sa lepšie. Obe centrá sú však súkromné, štát na ne finančne neprispieva, a tak si všetko hradím z vlastných zdrojov.

Moja cesta sa týmto nekončí a pred sebou mám spolu so svojimi skvelými fyzioterapeutmi ešte veľký kus práce, no verím, že aj s vašou pomocou ju zvládnem. Preto by som vás chcela opäť pokorne poprosiť o pomoc. Každá jedna forma podpory pre mňa znamená obrovskú nádej a novú silu ísť si za svojím snom.