Emmkina túžba spraviť svoj prvý krok

Začnime tým, že urobíme potrebné, potom urobme, čo je možné a zrazu robíme nemožné...

Emmkin príbeh už viacerí poznáte. Dievčatko trojročné, ktoré prekonalo všetky očakávania lekárov a odborníkov, s jej diagnozami zašla oveľa ďalej, ako bolo reálne. Lekári neveriacky krútia hlavou, ako je toto možné. Ja Vám poviem ako, Emmka je obrovská bojovníčka, s neskutočnou chuťou napredovať ďalej. Chce stáť na nohách, chce chodiť, aj keď to ešte nie je možné. Chce to veľa času, cvičenia a trpezlivosti. 

Emmka sa narodila v 25. týždni s hmotnosťou 480 gramov a 28 cm. Bol ohrozený môj život a samozrejme aj Emmkin. Akútny prevoz do Martina, kde našťastie sú veľkí odborníci. Pripravovali ma na najhoršie, že Emmka je malá, nebude vedieť dýchať sama atď. Po sekcii ju museli oživovať, našťastie sa to podarilo. No i tak jej stav bol veľmi kritický. Mala výborného ošetrujúceho lekára, ktorý mi vždy všetko povedal na rovinu. Každý deň, čo prežije,  je víťazstvo. Všetko sa skomplikovalo, keď po pár dňoch dostala masívne krvácanie do mozgu. To už bol stav na hrane života a smrti. Ešte v ten deň sme ju dali pokrstiť, ak by sa stalo to najhoršie, aby odišla do nebíčka ako anjelik. Sám neurochirurg si netrúfal na taký zákrok, tvrdil, že by ho neprežila. Až na naliehanie pani primárky a moje, sa zákrok uskutočnil a zvládla ho. Stal sa zázrak.  

Bojovala deň za dňom, chodila som za ňou každý deň z Prievidze do Martina, dlho som sa jej nemohla ani dotknúť. Keď konečne zabrali antibiotiká, bola stabilizovaná, konečne som ju mohla držať a časom aj mať na hrudi. Neuveriteľný pocit. 

Vytrpela si veľmi veľa, viackrát transfúzia krvi, silné antibiotiká, celú dobu na umelej pľúcnej ventilácii, neskôr kyslíková maska, potom kyslíkové okuliare. Domov sme išli po 5tich mesiacoch, i keď stále na kyslíku. Rok a pol s nim bojovala, celé noci som bola hore a kontrolovala, či má kyslíkové okuliare v nose, lebo si ich rada vyberala. Bolo to náročné obdobie. Keď mala rok a pol, začali sme aktívne rehabilitovať, pretože bola ako handrová bábika.  Nedržala hlavičku, len ležala. Za tie dva roky,  ktoré cvičíme v centre podpory zdravia Amal v Koši pri Prievidzi, sa stali neskutočné veci. Dnes Emmka sedí, chodí s choditkom, miluje život, napreduje mentálne aj s jemnou motorikou. 

No nie je jednoduché všetko hradiť sama. Ani by to nešlo. Som na predĺženom rodičovskom príspevku, môj príjem je 560 eur, Emmka má zťp príspevok 73 eur. Som na Emmku sama, otca nemá. Bojujeme ako vieme, no bez Vás, dobrých ľudí, by to nešlo. Nebola by tam, kde dnes je. A keď vidím ako sa snaží, napreduje, urobím pre ňu maximum. Lebo to má význam. 

Emmkina facebooková stránka je Bojovníčka Emmka, kde sú všetky jej pokroky. 

Viem, že je ťažká doba, ľudia sami nemajú peniaze, no stále sa nájdu takí, ktorí ju vedia podporiť. I máličko veľmi pomôže.  

Emmkine diagnózy sú: krvácanie do mozgu, odumretá časť mozgu, stredná porucha sluchu, nosí načúvatka,  strabizmus, ťažká hypotónia, detská mozgová obrna, porucha dýchania, apnoe, mikrokrania, stav po febrilných kŕčoch. 

Náš cieľ v tejto výzve je postaviť ju na nohy, aby mohla urobiť svoj prvý samostatný krok. To bude pre mňa ten najkrajší darček. 

Zo srdca ďakujeme za každé jedno euro, ste úžasní ľudia. 

Emmka a mamina