Alexkovi okrem autizmu pribudla aj epilepsia, terapie sú pre neho nevyhnutnosťou

Alexko je úžasný vysmiaty chlapček s veľkou energiou milujúci zvieratá, prírodu, rád sa učí nové vedomosti, miluje knihy a čas strávený vonku v kľudnom prostredí, kde si oddýchne, hrá sa svojím spôsobom a može sledovať dianie okolo seba. Veľmi rád pozoruje prírodu či hrá sa s kamienkami. 

Alexkovi diagnostikovali vo veku 2.5 roka diagnózu u klinickej psychologičky - detský autizmus - v tom čase plne neverbálne dieťa nerozprával, nekomunikoval nemal očný kontakt. Vďaka terapiám a veľmi veľa času denno denného pracovania a terapiám s Alexkom a prispôsobenia spôsobu života aj domácnosti, Alexko začal robiť pokroky a komunikovať. Trvalo to veľa mesiacov a rokov, kým začal rozprávať a komunikovať. Nepoznám krajší pocit z pokrokov ako moment, keď po rokoch prvý krát počujete slovo mama.                                              Alexko sa naučil po čase rozprávať, zlepšilo sa mu porozumenie a tým aj komunikácia, no bez terapií by to nešlo. Pred dovršením 6 rokov sme boli na rediagnostike u klinickej psychologičky aj pedopsychiatričky, kde sa mu potvrdila diagnóza autizmus a pribudla hyperkinetická porucha správania, čiže ADHD čo som tak trosku aj tušila, kedže Alex bol vždy hyperaktívnejšie dieťa a neobsedel nikde. 

V Auguste 2024 prišila chvíľa, kedy sa v sekunde zastavil celý svet a nastal moment, ktorý nechce zažiť nikto z rodičov a to boj o život svojho dieťaťa. Alexko krátko po tom, čo som ho uspala a odišla z izby, dostal veľký epileptický záchvat, na ktorý ma vďaka bohu upozornil náš pes. Šla som skontrolovať malého a v sekunde som pochopila že je zle. Alex chrčal, dusil sa, nemohol sa nadýchnuť, bol ako handrová babika. Naštastie sa mi podarilo ho zachrániť. Sanitka nás zaviezla do nemocnici na pozorovanie a hneď rano nás previezli do druhej nemocnici na špeciálne vyšetrenia. V priebehu pár dní mal Alex za sebou kopec vyšetrení, kde sa potvrdila najvačšia a najhoršia obava a to epilepsia. Alex je od vtedy na liečbe, menili mu niekoľko krát lieky, kedže mu nezaberali ako by mali. Liečba je veľmi náročná je to veľká zátaž na tak malé telíčko a má veľa nežiadúcich účinkov.

Alexkovi sa od nastúpenia epilepsie veľa vecí zhoršilo - od správania, motoriky či citlivosti na rôzne podnety. Preto nemôžme poľaviť a ešte viac sa snažiť a pracovať, aby sme čo najviac zminimalizovali regres po epi  záchvate a následnej liečby, bez ktorej ale nemôže byť a tým mu uľahčiť fungovanie v bežnom živote. Všetko si ale hradíme sami a je to veľmi nákladné, bez vašej pomoci by to nešlo. 

Aj napriek diagnózam, ktoré Alexko má, ho milujem najviac na svete a snažím sa spraviť pre ňho maximum a pomáhať mu ako len viem je to moje zlatíčko.