Nádej pre usmievavého Oliverka s DMO

Niektorí náš príbeh už poznáte, niektorí nie. Som mamou 3 ročného chlapčeka, ktorý trpí detskou mozgovou obrnou, aj napriek svojmu hendikepu je to usmievavý chlapček, ktorý sa z celej sily snaží bojovať a napredovať, aby mohol dobehnúť svojich rovesníkov. Nás, jeho rodičov poháňa vpred jeho iskra v očiach a šibalský úsmev, ktorým každého ohúri.

Volám sa Oliver a narodil som sa 22.6.2021 ako druhorodený syn. Rodičia aj braček sa na mňa veľmi tešili. Mamina mala bezproblémové tehotenstvo, všetky vyšetrenia v poriadku. Nič nenasvedčovalo tomu, žeby mal byť nejaký problém. Až prišla poradňa týždeň pred termínom a lekárom sa nepozdávala moja váha a málo plodovej vody. Prišla hospitalizácia a akútna sekcia. Okrem nižšej pôrodnej váhy nič nenasvedčovalo, že by som nemal byť zdravý chlapček.

Lenže prišli prvé kontroly u pediatra a žiaľ, nenapredoval som ako ostatné detičky. Od svojich4 mesiacov chodím na neurológiu, kde ma sledovali a zhodnocovali môj zdravotný stav. Síce som napredoval, ale pomaly. Moja odhodlaná mamička so mnou denne doma cvičila vojtovku a navštevovala fyzioterapeuta, aby sa naučila ako so mnou má pracovať a tým mi vedela čo najviac pomôcť. Naším každodenným programom sa stalo cvičenie, návšteva fyzioterapeuta a rehabilitačné pobyty v Dunajskej Lužnej a v Piešťanoch v Axise. Všetky tieto rehabilitácie mi pomáhajú napredovať.

Do mojich 2 narodením som sa naučil štvornožkovať, sedieť, postaviť sa pri nábytku aj chodiť popri ňom. Ale keďže moja ľavá strana je slabá a nožičky ma nechcú poslúchať, stále sa neviem postaviť v priestore bez opory. A tu prišla ďalšia kontrola u neurologičky, a s ňou aj diagnóza DMO spastická diparéza. Na túto chorobu žiaľ nie je liek, len rehabilitácie a rehabilitácie.

Starostlivosť o choré dieťa je emocionálne aj finančne ťažká cesta, na ktorú nie je žiadny rodič pripravený. 

Oliver je naše usmievavé slniečko, ktoré nám aj napriek svojej diagnóze robí radosť. Robíme všetko preto, aby Oliver napredoval a za posledný rok nám to aj dokázal svojou vytrvalosťou a snahou. Po každom rehabilitačnom pobyte nás poteší svojimi viditeľnými pokrokmi. Oliverko je oveľa vnímavejší, šikovnejší v jemnej motorike, dokáže stabilnejšie stáť v priestore a istejšie prejde s držaním za jednu ruku aj dlhšiu vzdialenosť. Problém nám naďalej robí stabilita na ktorej musíme naďalej pracovať aby sa chôdza vycibrila a zvládol ju aj bez pomoci. Všetky pobyty sú veľmi vyčerpávajúce ,ale zvláda to na na kráľa. Žiaľ všetky rehabilitácie, ktoré nám prinášajú pokroky stoja nemalé peniaze, ktoré mu my jeho rodičia bez pomoci nedokážeme poskytnúť.