Rehabilitácie pre bojovníka Andrejka

Ahojte!

Možno si nás niektorí pamätáte z prvej výzvy - ak nie, radi sa Vám pripomenieme.

Náš syn - Andrejko Donoval sa narodil 26.09.2020 v 26. týždni tehotenstva s váhou 560 gramov a 31 centimetrov vo veľkosti dieťaťa v 24.  týždni tehotenstva po ťažkej preeklampsii.

Zo začiatku nebolo pri hospitalizácii v nemocnici kvôli príznakom ťažkej preeklampsie vôbec isté, či prežije, nakoľko jeho váha bola na hranici prežitia novorodenca a ja ako matka som už v deň pôrodu bola v gestóze, kde mi už okrem končatín opuchla celá tvár, mala som migrény a krvácala som z nosa a keby som nebola sledovaná, mohli sme obidvaja skončiť fatálne. Po akútnom cisárskom pôrode, ktorý sa konal po sonografickej kontrole v nemocnici, bol Andrejko presunutý na Neonatologické oddelenie, kde sa začal boj o jeho život. Šance na prežitie boli nízke, nemal ani len prerezané očká, no na prekvapenie si zvládol s pomocou kyslíkovej podpory prvé tri dni udýchať svoje malé telíčko sám, potom bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu.

Kvôli covidu som ako jeho matka po odchode z nemocnice mala povolené len veľmi krátke návštevy raz za týždeň, keďže v nemocnici som sa na oddelení medzi tehotnými ženami necítila dobre. Deň čo deň bojoval o svoj život ako lev. Po troch týždňoch však nastal zlom a Andrejkove tenké črevo sa upchalo a odumrelo a čakala ho náročná operácia na detskom áre, kde bol presunutý z Roosveltovej nemocnice. Zavolali nám z nemocnice, že ho môžeme prísť pozrieť obidvaja rodičia naraz, čo nebolo dobré znamenie - mysleli si, že ho vidíme naposledy, keďže operácia na tak malom dieťati bola takmer nemožná a operáciu neprežije. Na prekvapenie (a šikovnosti lekárov), Andrejko pri váhe 570g zvládol operáciu, aj keď krátko po nej ho museli resuscitovať. Odrezali mu 5 cm tenkého čreva a vyviedli mu črevo von - ileostómia. Odvtedy začal Andrejko prosperovať a priberať, medzitým mal ešte menšiu operáciu hernie, ktorú zvládol bravúrne. Okrem kopy transfúzii, odberov krvi a pár chorôb zvládal všetko celkom dobre, v nemocnici strávil tri a pol mesiaca, kedy posledné dva týždne som strávila na detskom oddelení pred prepustením s ním. 

Po príchode domov sme boli ešte pár krát hospitalizovaní kvôli zisteným konkrementom v obličkách, poruchou funkcie nadobličiek, narastenými hemangionmi, zanorením ileostómie v deviatich mesiacoch a ďalšej operácii - orchydopexii. Dokopy mal Andrejko do približne prvého roku za sebou štyri operácie a denne dostával šesť krát za deň rôzne lieky. Kvôli tomu a kvôli nízkej pôrodnej hmotnosti výrazne zaostával v psychomotorickom vývoji. Pretočil sa prvýkrát až v roku a pol, v dvoch rokoch sa začal plaziť a samostatne sedieť, v dva a pol rokoch sa s oporou postavil. 

Cvičiť začal približne až v roku, až po zanorení a vyliečení rán z ileostómie, aj keď to bolo veľmi ťažké, nakoľko Vojtovu metódu, ktorá nám bola naordinovaná úplne odmietal. Postupne sme prešli na Bobathovu metódu, ktorá bola pre neho prijateľnejšia, no jeho postupy sú veľmi maličké, nakoľko u neho robí dosť psychika a vždy nový progres urobí, až keď sa na to cíti sám. Bola mu diagnostikovaná Detská mozgová obrna a neskôr v tri a pol rokoch aj Atypický autizmus, ktorý sme u neho sledovali už od šiestich mesiacov, na základe jeho správania. 

Momentálne má Andrejko 4 roky, aktívne pomocou poslednej zbierky na Ľudia Ľuďom a zbieraním 2% navštevujeme súkromné rehabilitačné centrum Hendi v Piešťanoch, kde ho už veľmi dobre poznajú a vedia, čo na neho “zaberá”, aby spolupracoval. Andrejko je veľmi vnímavý, hudobne založený, veľmi rád si pohmkáva rôzne pesničky, má rád hudobné nástroje všetkých druhov, ako takmer každý chlapec je závislý na autíčkach a aj keď je neverbálny, pomaly objavuje rôzne slová, ktoré sa s ním snažíme precvičovať, rôzne zvieratká, slovesá a vyjadrenie potrieb, ktoré veľmi potrebujeme, nakoľko má veľké výbuchy hnevu z dôvodu, že nám nedokáže vyjadriť, čo mu je a čo potrebuje a z frustrácie ubližuje fyzicky sebe, aj nám. Rehabilitačné pobyty sú pre nás stále potrebné, nakoľko stále nedokáže chodiť a čoskoro nám pribudnú aj ABA terapie, ktoré by nám aj jemu mali pomôcť v komunikácii s ním ako s autistickým dieťaťom.

Veľmi pekne Vám všetkým, ktorí ste prispeli, chceme poďakovať, pretože aj vďaka Vám je Andrejko o krôčik bližšie ku svojmu snu.