Pomôžme Ninke postaviť sa na vlastné nohy

Ahojte! Moje meno je Ninka a narodila som sa predčasne v 35. týždni dňa 24.11.2020 v Leviciach. Aj napriek tomu, že som bola maličká 1950g, 42cm a preložená do Nitry, aby som pribrala nad 2kg, som bola v poriadku.

Pomaličky som rástla, priberala a mamina si postupne všímala, že zaostávam v určitých pohyboch ako sú dvíhanie, držanie hlavičky, či pretáčanie sa, a zároveň mi začali utekať očká.

Chodili sme na pravidelné kontroly k neurológovi, kde stačilo že navštevujeme rehabilitácie. Dlho si všetci mysleli, že nenapredujem len preto, že som predčasne narodená a zaostávam vo vývoji. Zároveň mi kontrolovali očká, na ktoré mi stále tvrdili, že sa to časom zlepší.

Dlho so mnou poctivo cvičili, ale žiaľ napríklad Vojtovka na mňa vôbec neplatila, nespolupracovala som. Moje očká žiaľ stále rovnako, začala som škúliť a obmedzovalo ma to vo videní.

Rodičia so mnou chceli vyskúšať rehabilitačné centrá, no aj to si museli pozisťovať a vybojovať sami. Podarilo sa nám navštíviť s maminkou Tetis v Dunajskej Lužnej, kde hneď po prvom pobyte bolo vidieť síce malé, ale dôležité pokroky.

Následne mi robili metabolické vyšetrenia, ktorých výsledky trvali pol roka. Našťastie som mala výsledky v poriadku. Na očká mi tvrdili, že buď sa to napraví, alebo neskôr spravia operáciu, aby som videla normálne. Zatiaľ som sem-tam nosila okuliariky.

Poslali ma na magnetickú rezonanciu v marci 2023, kde boli rodičia veľmi zúfalí, pretože som dostala termín až v januári 2024. Moja rodina spojila sily, aby obvolala centrá MRI, či by náhodou nemali skorší termín...

Tento boj sa podaril, dostala som termín v Júli 2023 a výsledky mi prišli hneď o týždeň s výslednou diagnózou: HYPOPLÁZIA CEREBELA, čo znamená nevyvinutý mozoček.

Mozoček má funkciu koordinácie pohybu a žiaľ vyriešiť sa to úplne nedá, do budúcna len vylepšovať rehabilitáciami, pobytmi a pod., a navyše nakoľko sa jedná o nález na mozgu, tak operáciu očí museli vylúčiť.

Teraz budem mať 3 roky, teším sa zo života, ale najradšej by som spoznávala svet po vlastných nožičkách a videla ho poriadnym videním cez moje očká. Viem sa postaviť pri niečom, ale sama kráčať neviem. Môj mozoček mi neumožňuje stabilitu a koordináciu. Najväčšiu radosť mi robí moja motorka, na ktorej sa pohybujem teraz asi najviac. Aspoň takto si vychutnávam moje nožičky naplno.

Potrebujem však neustále rehabilitačné cvičenia, pomôcky, pobyty a iné terapie, ktoré mi pomôžu urobiť posun v mojom chodení. Stojí to nemalé peniažky a je to finančne náročné pre moju rodinu, preto Vás chcem s mojou rodinkou poprosiť pre finančnú podporu, ktorá mi pomôže napredovať. Teraz je čas detského vývinu cca do 6tich rokov najdôležitejší, a moji rodičia by chceli urobiť všetko preto, aby som mohla kráčať po vlastných...

V mene mojich rodičov a staršej sestry Vám z celého srdca ďakujeme za Vašu podporu a pomoc.