Pomoc pre Andrejka, malého bojovníka s veľkou chuťou žiť. Bez rehabilitácii to ale nejde.
Cieľ výzvy
Cieľom našej výzvy je vyzbierať potrebné peniaze na súkromné rehabilitácie, ktoré by mu pomohli postaviť sa na nohy.
Autor výzvy
Príbeh
Pomoc pre Andrejka, malého bojovníka s veľkou chuťou žiť. Bez rehabilitácii to ale nejde.
Andrejko je malý bojovník s veľkou chuťou žiť. Od narodenia absolvoval množstvo operácií, pretože sa predčasne narodil, čo mu spôsobilo mnoho problémov. Lekári mu nedávali veľkú šancu na prežitie, no nevzdal sa ani on, ani jeho rodičia. Andrejkov vývoj je pomalý, ale rehabilitácie mu v náprave veľmi pomáhajú. Bez nich by sa nedostal ani tam, kde je teraz. Pomôžme Andrejkovi ďalej napredovať.
Andrejko sa narodil v 26-tom týždni tehotenstva veľkostne na 24ty týždeň po ťažkej preeklampsii s váhou 560g. Jeho stav bol vzhľadom na jeho nízku pôrodnú hmotnosť kritický, dostal veľkú kopu transfúzii, no napriek tomu si prvé 3 dni dokázal udýchať sám. Pľúcka sa mu ale nakoniec unavili a skončil na umelej ventilácii, ktorá sa mu stala spoločníčkou na ešte veľmi dlhú dobu. Po troch týždňoch mu prasklo tenké črevo a bol urýchlene presunutý z neonatologickej kliniky na jednotku intenzívnej starostlivosti na zoperovanie črievka. Nádeje nemal takmer žiadne, bolo viac než isté, že jeho malé telíčko takú ťažkú operáciu nezvládne a budeme sa s ním musieť rozlúčiť. Operáciu však zvládol, aj keď prebehli komplikácie v podobe resuscitácie, ktorá chvalabohu vyšla. Andrejkov stav sa začal pomaly zlepšovať, aj keď liekov berie stále požehnane, má poruchu nadobličiek, obličkové kamene, mal pár hemangiomov, problémy s očkami. Dýchať sa mu ale stále nechcelo, no pomaličky aspoň priberal. Nasledovala ďalšia operácia obojstranného slabinového pruhu, sem tam sa pritrafila nejaká sepsa a tak si takmer každý víkend robil žúrky v podobe liekov a infekcií. Po 3 a pol mesiacoch strávených v nemocnici, sme si ho mohli konečne zobrať domov. Aby sme sa nenudili pomedzi návštevy lekárov, malý prišiel domov s ileostómiou, ktorá mu "zdobila" brucho až do 9tich mesiacov, kde nasledovala v poradí už tretia operácia. Kvôli stómii nebol vôbec rád na brušku, nechcel jedávať, celkovo bol veľmi drobnučký a slabý. Po operácii si oddýchol a začali sme s rehabilitáciami, ktoré sa mu vôbec nepáčili, pri slove Vojtovka ho doteraz striasa. Preto sme s cvičením Vojtovej metódy prestali a dopriali sme mu ďalšiu pauzu, kvôli ďalšej, už štvrtej operácie, kde mu robili orchidopexiu. Jeho vývoj je veľmi pomalý, pretáčať sa začal až v roku a pol, plaziť až v dvoch rokoch a teraz v dvoch rokoch a štyroch mesiacoch si dokáže sadnúť, dať sa na štyri, ale veľa vecí robí nesprávne a chceme to napraviť, aby doslova dokázal vstúpiť do života tou správnou nohou. Je to veľmi kontaktné a usmiate dieťa, ktoré je neposedné, kam môže, tam sa doplazí a na každého sa rád usmeje.
