Liečba v ADELI je pre Luciu to, čo by najviac potrebovala

Vážení darcovia, dovoľujem si Vás požiadať o finančnú pomoc, ktorá by mi umožnila absolvovať ďalší intenzívny liečebný pobyt v Adeli Medical Center Piešťany. Mala som tú možnosť – ako sprievod veľmi chorej kamarátky – na vlastné oči sledovať prácu tamojších terapeutov, ktorých si veľmi vážim a oceňujem. Sama mám hendikep, ktorý mi čiastočne bráni žiť rovnaký život ako žijú moji zdraví vrstovníci. Podľa slov mojej mamičky som bola od narodenia čulé bábätko, bohužiaľ s diagnózou DMO. Môj otecko zvládol na jednotku Vojtovu metódu, ktorú so mnou cvičil pravidelne. Ako malá som absolvovala dve operácie, ďalšia operácia nasledovala už v dospelosti. Pravidelne som cestovala na kúpeľné pobyty, rodičia sa striedali, aby mi mohli zaistiť sprievod. Za to som im veľmi vďačná, pretože mi pomáhali zvládať aj chvíle, keď mi nebolo dobre. Navštevovala som základnú deväťročnú školu s hudobným zameraním, do kolektívu spolužiakov som sa zaradila bez problémov. Mrzelo ma, že som nemohla kvôli svojmu postihnutiu hrať na flaute, o to viac som sa však mohla venovať spevu. Bolo ťažké zvoliť si strednú školu, mojím snom bolo stať sa zdravotnou sestrou. Musela som sa zmieriť s tým, že tento sen sa mi nesplní, a ťažko som hľadala náhradu. Nakoniec som šla úplne inou cestou – po základnej škole som rok navštevovala Strednú odbornú školu v Jedličkovom ústave v Liberci a sama som si hovorila, že mám na viac. Preto som školu ukončila a rozhodla som sa pre súkromnú strednú školu právnu, odbor právno-sociálny. Bola som sklamaná prístupom jedného z pedagógov, ktorý mi nevyberavým spôsobom dával najavo, že na školu nepatrím a nič nezvládnem. Moje sebavedomie bolo na nule, rodičia mi pomáhali, ale sklamanie bolo veľké. Rozhodovala som sa, či vydržať, alebo to vzdať. Pocit menejcennosti som nezvládla. Nakoniec som sa rozhodla opäť pre Jedličkov ústav, tentoraz v Prahe. A urobila som dobre, bolo to zatiaľ najlepšie rozhodnutie môjho života. Odmaturovala som a ďalej som vyštudovala vyššiu odbornú školu sociálno-právnu, odbor sociálnej práce. V tom čase som sa tiež snažila pomáhať svojej kamarátke, ktorá po ťažkej autonehode zostala pripútaná na lôžko. Jej stav bol spočiatku beznádejný, až práve pobyt v Adeli znamenal obrovský zvrat k lepšiemu. To bolo prvýkrát, čo som sa stretla s týmto zariadením. Dodnes sa snažím pre kamarátku, ktorá, bohužiaľ, zostala na vozíčku, spoluorganizovať finančné zbierky. V súčasnosti pracujem na čiastočný pracovný úväzok ako sociálna pracovníčka a poberám invalidný dôchodok. V čom mi pomáha pobyt v ADELI? Vždy sa veľmi zmierni moja spasticita a tras, zvládam lepšie chôdzu po schodoch a nerovnom povrchu. Som viac sebestačná. Adeli má navyše oproti bežným kúpeľným pobytom efekt dlhodobý, je však dobré pobyt opakovať každý rok. Viem, že všetko stojí peniaze a bohužiaľ, ich nemám toľko, aby som si mohla celý pobyt v Adeli uhradiť z vlastných zdrojov. Prosím teda o finančný príspevok a ďakujem všetkým, ktorí mi tak pomôžu zlepšiť môj zdravotný stav. Veľmi si Vašu pomoc vážim. Ďakujem