Pomôžme Miške so synom nájsť domov

Začala by som asi tým, že so svojim exmanželom sme sa spoznali v práci v nemenovanom obchodnom reťazci...on bol korčuliar a ja v pokladni. Náš vzťah sa začal priateľstvom, neskôr sme boli dôverníci a o niečo neskôr som si myslela, že sme sa obaja do seba zamilovali. Ale ako nevinné mladé dievča, som mu naletela. Mala som ružové okuliare a snažila som sa nevidieť to, čo ostatný videli a ja som nechcela vidieť. Po nejakom čase sme sa zobrali na nátlak zo strany jeho matky a nevlastného otca.

Ťažké chvile som tiež prežívala, keď mi zomrela mamina na infarkt a otec na zlyhanie orgánov. Po ich úmrtí sme sa presťahovali s vtedy ešte manželom do rodinného domu na hypotéku, na ktorú on neprispieval a ani na zariadenie domu, no bol jeho spolumajiteľ.

Po roku manželstva sa nám narodil krásny chlapček. Už v čase pred tehotenstvom manžel začal popíjať, po narodení synčeka sa požívanie alkoholu z jeho strany začalo stupňovať až do tej miery že exmanžel o sebe nevedel. Nastali hádky, pretože chod domu, staranie sa o syna zostávalo na mne, nijako nepomáhal. Chodil do práce , no po práci keď prišiel domov popíjal a víkendy pil neustále. Všimla som si, že čas strávený mimo domu venoval nielen alkoholu, ale aj komunikáciou s inými ženami cez sociálne siete. Keď som mu to vyčítala, došlo z jeho strany k fyzickému násiliu...modriny po tvári, krku, dekolte. Napadol ma fyzicky aj na ulici neďaleko domu na prechádzke so synom. Žiaľ syn bol svedkom všetkého násilia... bol maličký, mal tri roky keď sa to udialo ale pamätá si to doteraz, aj po štyroch rokoch. Polícia k nám chodila ako sa hovorí ako na klavíri, tým že bol takmer neustále opitý rušil nás aj v neskorých nočných hodinách, robil hluk a bol agresívny... malý nemohol spať ani ja. Stále som verila, že dôjde k náprave jeho správania, že si vstúpi do svedomia, začne sa vzorne starať nielen o syna o ktorého nemal záujem ale aj o dom, nájde si ďaľšiu prácu, aby sme mali väčší prísun peňazí do rodinného rozpočtu. Namiesto toho som ja ako iniciatívna nastúpila do práce a malý do škôlky.  Ja som cestovala diaľkovým autobusom do práce do Bratislavy a po práci sa ponáhľala syna vyzdvihnúť zo škôlky. So synom sme boli neustále vyčerpaní, zničení. No ani moja iniciatíva pracovť a zarábať peniaze nepomohla k tomu, aby sa nám žilo ľahšie. Medzi časom nám odišli v dome spotrebiče...chladnička,práčka, pokazilo sa nám auto , nemali sme drevo na kúrenie. A tak som zobrala na svoje meno spotrebný úver a od nebankovej organizácie pôžičku. O niečo neskôr už peniaze nestačili ani na platenie hypotéky, dokonca nás aj odpojili od plynu,elektriny. Vyberal peniaze za mojim chrbtom zo spoločného účtu...vôbec nič nám nezostalo. Nastala aj situácia, že chladnička bola prázdna a nebyť pomoci od sestry a brata nemali by sme čo jesť, nemala som ani na plienky. Sestra s bratom nám nakúpili a priniesli jedlo, za čo im do smrti budem vďačná.

Zlomový bod u mňa nastal vtedy, keď som ho počula opitého na mol za dverami domu ako vyznáva lásku cudzej žene. Začala som to riešiť podaním o rozvod. O násilí, pití alkoholu, podvádzaní.. som sa nikomu nezdôverila, pretože ako naivka som stále verila a dúfala, že dôjde k zmene a hlavne zo strachu, že by sa násilie zopakovalo.

Keď mu prišlo predvolanie na súd ohľadom rozvodu bol prekvapený, povedal že sa nerozvedie. No moja výpoveď na súde bola nevyvrátiteľná a rozviedli nás bez akýchkoľvek problémov. Na základe mojej výpovede súd uznal za vhodné a povolil mu návštevu syna každú párnu nedeľu pod mojim dozorom. Syna od rozvodu videl 2x, pretože nemá záujem. Odvtedy čo syna videl naposledy ubehnú onedlho 3 roky, absolútne žiadny záujem o synčeka, mal narodeniny, boli Vianoce... Našťastie syn otca nespomína, pretože má iba negatívne spomienky, kedy ubližoval jeho mame. Výživné, ktoré určil súd neplatil a tak som sa obrátila na súd za neplatenie výživného.

V čase rozvodu sme žiaľ dom predali za zostatkovú cenu hypotéky a tak som sa so synčekom a psom presťahovala na nejaky čas najprv do sestrinej garsónky a teraz sme u brata v Pezinku, kde bývame už takmer 2 roky.  Brat nám nahlásil trvalý pobyt a malý nastúpil v r. 2021 v septembri do 1.ročníku.

Aktuálne sme v bode, že sa potrebujeme okamžite odsťahovať a nájsť si so synom vlastné skromné bývanie v podnájme. Kedže brat máva depresie a neustále mi vyčíta, že sme v jeho byte navyše a že život si takto nepredstavoval a musíme sa odsťahovať, syn sa ma pýta či z nás budu bezdomovci ? Predtým ako sme sa k nemu nasťahovali som požiadala obec o nájomný byt, no moja žiadosť mi bola zamietnutá, nakoľko nemám v obci trvalý pobyt 5 rokov.

Medzičasom som splatila dlh spotrebného úveru. Stále mi z čias nevydareného manželstva plného strachu, sĺz a beznádeje, zostala nesplatená čiastka z nebankovej organizácie 6500€. Z nej mi aktuálne odchádza mesačná splátka 224 € z výplaty. Práve tento zvyšný dlh, ktorý riadne splácam, je dôvod pre ktorý sa nemôžme odsťahovať, pretože aktuálne nemáme financie na zaplatenie podnájmu.

Týmto žiadam dobrých ľudí o finančnú pomoc za účelom zaplatenia tejto sumy. Aby sme sa so synčekom mohli presťahovať do skormného podnájmu alebo prenajatej izby, ktorú by som ako pracujúca matka platiť vedela, keby bola vyplatená suma nebankovej organizácií. Všetky podklady posielam (pôžička, rozvod, práca) ku nahliadnutiu aj adminovi stránky ludialudom.sk a prosím o uverejnenie môjho príbehu až po ich overení

Zo srdca vám ďakujeme za nový domov..

Miška a Nathko