Bojovníčka Noemi

Ahojte priatelia,

mnohí z Vás moj príbeh poznajú, som Zázračne dieťa, narodené bez plodovej vody. A pre tých, ktorý moj príbeh nepoznajú, budem rada ak si ho prečítáte. Napriek tomu, že bojujem s mnohými diagnózami, verím, že moj príbeh povzbudí.

Volám sa Noemi. Krásne dievčatko s modrými očkami. Mám 4,5 roka  a narodila som sa skôr, ako je bežné. V 28. tt mi bolo zistené, že nemám plodovú vodu. Tak som sa s mamkou dostala do nemocnice, kde dávali mamke infúzie a vraveli, že ak o týžden plodová voda nenabehne, musím ísť von. Napriek infúziam plodová voda nenabehla, ale mamka sa spolu so mnou v brušku dostala do inej nemocnice, kde mi pravidelne dopĺňali fyziologický roztok podobný plodovej vode. Veľmi som ju potrebovala. Lekári vraveli mojim rodičom rôzne prognózy, že budem mať nefunkčné obličky, nevyvinuté pľúca,dokonca predpokladali hydrocefalus, lebo som mala väčšiu hlavičku. Nikto si nebol istý, či sa vôbec narodím a ak áno, tak kedy a v akom stave. Ja som v brušku len trpezlivo sedela bez nejakých pohybov a čakala kedy ma vyberú. Keď ma už museli vybrať z bruška, pretože už som tam sedela zo svojch posledných síl pani doktorka povedala môjmu ockovi, že má počítať s tým, že takmer určite zomriem.

Viera mojich rodičov a modlitby mnohých ľudí boli vypočuté a narodila som sa. Dokonca som sa sama nadýchla a vypiškala sa. Lekári skonštatovali, že som Zázrak. Moji rodičia tomu veria doteraz a budú tomu veriť navždy.

Moja mamka si v nemocnici odležala približne 2 mesiace a so mnou už iba 10 dní. A potom si ma konečne moji rodičia doviezli domov. Od narodenia sa mi začal snáď maratón vyšetrení a pokračuje doteraz. Začala som navštevovať neurologickú, nefrologickú, endokrinologickú, kardiologickú, genetickú, metabolickú a rehabilitačnú ambulanciu. Od mala rehabilitujem v domácom prostredí (vojtovka, bobath), navštevujem rehabilitačné pobyty a rôzne terapie (senzoriku, liečebnú pedagogiku, logopédiu...) na môj motoricky a mentálny rozvoj. Rodičia mi kupujú rôzne pomôcky ako je fit lopta, balančná doska...a vyrábajú rôzne kartičky pomôcky na rozvoj jemnej motoriky a reči.

Bola mi zistená centrálna tonusová a koordinačná porucha (hypotónia), mám oneskorený psychomotorický vývoj a narušenú komunikačnú schopnosť. Pribudla mi ďalšia vážna diagnóza Centrálna porucha zraku a celiakia. Rodičia mi musia kupovať rôzne špeciálne pomôcky na stimuláciu zraku, no mamka sa ich snaží vyrábať, aby sme ušetrili financie a tie radšej využili rehabilitácie. 

Hydrocefalus mi nebol potvrdený, ale hlavička mi rapídne v druhom mesiaci narástla. Chvála Bohu je stabilizovaná - mám "len" megalencefáliu, makrokraniu. Zdravým detičkám ide všetko automaticky, ja všetko, čo viem mám skutočne vydreté. A mnoho sa musím ešte naučiť. 

Všetko je tak finančne náročné, ale mám veľké chcenie a snahu zaradiť sa do bežného života. Hrať sa s rovesníkmi a s mojou sestričkou. Keby so mnou moji rodičia a odborníci necvičili, ktovie kedy by som sa postavila na vlastné nôžky. Napriek všetkému už chodím, ale často zakopávam, padám,nevydržím dlho chodiť, neviem sa postaviť v priestore, som často unavená a mám veľké problémy s koordináciou...

Mamka vraví, že som veľká Božia bojovníčka:) Keďže poisťovňa tieto špeciálne pobyty nepreplacaju, moji rodičia píšu rôzne výzvy a projekty .

Moji rodičia vidia napredovanie a to ich ženie vpred. Po pvom rehabilitačnom pobyte som začala plaziť (to som mala už viac ako rok), po druhom štvornožkovať. Cvičenie sa stalo mojou denno dennou súčasťou. A vyzerá, že bude celoživotná. Svalíky musím posilňovať, aby mi neochabovali. Preto Vás chcem touto cestou poprosiť o finančnú podporu, aby som mohla naďalej rehabilitovať a navštevovať terapie, ktoré mi pomáhajú. Nech má hlavička a nôžky viac počúvajú.

Po prvej vyzve tu na portáli ľudia ludom, sa mi podaril pobyt v Tetise v Dunajskej Lužnej a pobyt v Axise. Priamo po tomto pobyte v Axise som začala chodiť po schodoch. Aj keď ešte stále s pomocou, no už nepotrebujem mamkinu a ockovu rúčku, ale stačí mi zábradlie .

Ďakujem zo srdiečka:)

Noemi s rodičmi