Rehabilitácie a terapie pre Sáru

Existujem. Som toho vedomá. Počujem tlkot srdca mojej mamičky a hlas môjho otca, ako mi hovorí: Ľúbim ťa!

Veselo si pokopkávam v mamkinom brušku, aby som im dala najavo, že im všetko rozumiem a že aj ja ich ľúbim. Miľujem byť v maminkinom brušku, ale už by som rada videla aj vonkajší svet, že aké to tam môže byť. V auguste 2020 v tých najväčších horúčavách som sa rozhodla, že viac už nebudem čakať Narodila som sa. V prvom týždni môjho života bolo všetko dokonalé, všetko išlo bez problémov, ale potom to všetko začalo...

Otecko každý deň robil a mamička somnou musela utekať do nemocnice lebo som začala mať záchvaty. Strávili sme tam 8 dlhých a smutných dní. Dostala som lieky na epilepsiu a lekári ma museli vyšetriť aby zistili, že čo sa deje somnou. Často to boli bolestlivé vyšetrenia. Liečik mi nezabral hneď, tak sme museli s mamičkou ešte 2x prísť aby vyskúsať iný liek. Keď som dovŕšila 3 mesiace tak záchvaty som už nemala, ale zdravotnú kartu som mala hrubšiu ako bežný dospelý človek.

Jeden chladný februársky deň mi teta genetička povedala, že mám epileptickú encephalopatiu ( genetickú mutáciu GNAO1). Povedala mi aj, že nikdy nebudem vedieť jesť, budem mať hadičku, nebudem chodiť a nebudem vnímať svet okolo seba. A taktiež povedala, že za krátky čas zomriem. Ale ja som bojovníčka. Predsa viem jesť, sledujem všetko čo ma zaujíma a hlavne veľa sa smejem a rozprávam. S pohybom mám problémy, to znamená že neviem ešte plaziť ani sedieť, ale moja mamička somnou veľa cvičí a je to stále lepšie a lepšie, len potrebujem stálu rehabilitáciu. 

Týmto spôsobom by som Vás chcela poprosiť o pomoc, aby ma mamička vedela zobrať na rôzne rehabilitácie a terapie, aby som aj ja vedela chodiť a hrať sa s ostatnými deťmi ako moji rovesníci. Veľmi pekne Vám ďakujem.

Prajem Vám požehnanú prácu a aby ste mali šťastnú rodinu.

S pozdravom

Sára