Pomocná ruka

Volám sa Katarína Markovičová som z Kežmarku. Bývame v 2 izbovom byte. o ktorý prichádzame. Náš príbeh je z našej strany smutný, no niektorý sa s toho smejú. Písalo sa o nás v novinách ,,Nový čas" a časopise Šarm. boli sme s manželom zachrániť byt no prehrávame.Ale nie svojou chybou. Možno aj áno no možno nie. Viete, zobrali sme si nebankovku na kúpu bytu a rekonštrukciu. museli sme siahnúť po nebankovke lebo môj terajší manežl mal so svojou bývalou manželkou všade dlhy. a nato som doplatila ja. keďže sme boli obydvaja zamestnaný nebol problém to splácať. ale môj manžel stratil prácu. pracoval vo whirlpoole, kde mu nepredlžili zmluvu. a tak ostalo to všetko na mojom chrbte. pracovala som ako kuchárka zš. nižná brána 15 rokov.keďže sme nemali s čoho žiť siahly sme kvôly hladu po ďalšej nebankovke a hasili sme všetko len aby me neprišli o byt. nastalo to nešťastie kedy sme nemali ani dáť čo deťom do úst. a pri tom mi vtedy dve dcéry študovali 1 za zdravotnú sestru a druhá za kozmetičku a naše vysnívané dieťa bolo na ceste. dlhy sa začali zvyšovať. z mojej výplaty mi bral exekútor 256eúr a pre 5člennú rodinu nám na mesiac zostalo 70eúr+40eúr prídavky. vtedy môj manžel išiel do španielska a s tamaď sa vrátil v 21storočí ako otrok. dostal sa do pazúrov obchodníkov z ľuďmi. keby som nezabojovala tak možno by už nežil. vtedy mi pomohla ho dostať organizácia ktorá pomáha ľuďom a zaradili ho do programu na ochranu takýchto ľudí. vtedy bol u nás to natočiť pán tribula. bol to boj o život. keďže takto sa nedalo žiť manžel a ja sme sa cez jedného pána dostali do nešťastia v rakúsku. 3 týždne sme žili na charite, prosili sme ľudí o kúsok chleba a pohár vody. no nikto. až piatok 13.7.2012 nás prijali na kláštore poľský kňaz redemtoristov. viete mlely sme z posledného. ale nevzádali sme to. kňaz mi našiel prácu u Kurda ktorý ma len ponížoval a nadával na Boha. keďže ja som hlboko veriaca žena nezniesla som to. nechcel mi dávať výplatu. a keď mi dal za celý mesiac 600eúr. môj manžel pracoval ako upratovač za 900eúr. z toho sme si musely platiť 400eúr byt a strava a poslať domou pre deti peniaze. ani tak sme si nepomohly pretože naším cieľom bolo zachrániť byt no nedokázali sme to. takže to nieje všetko. vrátili sme sa domou na vianoce pretože môj cit a môjho manžela ku naším deťom bol a je silnejší. no 3 mesiace január február marec sme nemali nárok na žiadny príspevok ani hmotnú núdzu. preverovalo to ministerstvo soc. vecí a rodiny a poslali k nám domou nejakú pani. z ministerstva nám prišlo 150eúr.v apríli mi prišla prvá podpora 673eúr pre 4člennú rodinu a išli po nás nebankovky ktoré dnes na slovensku vládnu. očiernili nás a nazvali cigánmi. a prišiel exekútor ktorý mi zase bral peniaze a nebankovky. my sme nemali čo dať do hrnca. píšem všade imeili no žiadna odpoveď. akurád srdce pre deti za ktorý som im nesmierne vďačná splnili sen môjmu synovi pretože som nemala ani na školskú tašku tak mu všetky pomôcky zakúpily. neviem ako sa im mám odvďačiť, snáď len tým slovom ,, ďakujem " a do tretice keby toho nebolo dosť, tak môj manžel odišiel cez bardejovskú firmu pracovať do nemecka kde za celý mesiac zarobil 830eúr z toho mu stiahly ubytovanie strava a na účet poslali 470eúr. keď to píšem veľmi plačem. ja nepoberám žiadne peniaze pretože nemám na nič nárok. hľadám prácu. chcem ísť robiť opatrovateľku, ale bojím sa pretože mám chorú mamu a synčeka ktorý chodí do nultého ročníka pre psychickú poruchu. môj manžel dal výpoveď lebo nevidel dobre a nosí okuliare. tak dňa 13.9.2013 z nemecka odišiel zase do insbruccku hľadať prácu. no neviem čo s nami bude. nechcem aby ste nás odcudzovali pre dlhy a pochopte to z inej strany čo sme si už museli vytrpieť.ja len čakám kedy príde ten deň že budeme na ulici. pani orosová ma všetky papiere ta nám sľúbila pomoc. no márne. chcem len podotknúť že hľadáme človeka ktorý to pochopí a s ktorým sa môžem podeliť s naším nešťastím. najstaršia dcéra pracuje ako zdravotná sestra a študuje na vysokej škole, chýba jej už len rok a bude bakalárka. rozvádza sa jej manžel je alkoholik a gemblér. viem, že je veľa ľudí nešťastných ale prečo vždy nato doplatí chudoba. je toho naozaj veľa čo by som vám mohla napísať. ale už nevládzem. dnes je 15.9.2013 prosím vás úprimne z celého srdca pomôžte nám. ja už nemám síl. volal mi reflex ale ja už nevládzem.z nášho nešťastia sa smejú ale len taký človek to pochopí čo sa delí s kúskom chleba. ďakujem vám za pochopenie a keď som sa vás s nejakým i slovami dotkla tak prepáčte snáď na záver chcem uviesť slova otca Františka: ,,Bohatý podeľte sa s chudobou" Môj manžel je momentálne na charite v Insbruccku a ja nemám žiaden príjem. Môj príjem je 0. Chodia mi letáky ,, Kúpim byt" lebo máme veľa dlhou, smejú sa z nás ľudia. Pomôžte nám. Bola som si dnes 26.9.2013 na úrade práce po manželovu zmluvu no nedali mi.Za august mi firma v ktorej manžel pracoval Sesko poslala 292eúr. Bola som žiadať o príspevok v hmotnej núdzi, nemali na mňa čas. Je nestránkoví deň- Na koho sa mám obrátiť. Mám veľký strach čo bude ďalej.veď tu už ide o ľudský život, my nemáme čo jesť.