Víťazí len ten, kto sa nevzdáva

Ahojte

Volám sa Leuško a o pár dní budem mať 2,5 roka. Som vždy usmiaty, veselý a živý chlapček, ako vraví moja rodina ,, slniečko ´´ . Život mi však dal do cesty množstvo prekážok a však ja sa NIKDY NEVZDÁM.

Všetko sa začalo však úplne inak. Narodil som sa v jedeň krásny deň, videl som ako sa všetci zomňa tešia a ja som sa tiež tešil že konečne vidím svojich rodičov a bračeka. Narodil som sa ako zdravý chlapček, teda aspoň si to všetci mysleli. Už prvé mesiace som musel cvičiť, lebo som nedokázal udržať rovno hlavičku, mal som ju doslova položenú na pravom ramienku. Bol to SVALOVÝ TONUS. Našťastie sa to na rehabilitáciách upravilo a mojim rodičom sa uľavilo ....a však nie nadlho. Kedže ma moja maminka neustále sledovala zo strachu, že budem trpieť diagnózou ako môj braček ( AUTIZMUS ), sledovala veľmi moje prejavy. Našťastie som vnímal svet okolo seba, reagoval na podnety a tak sme aspoň tomuto predišli. Bohužial, život mi nedoprial byť tiež zdravým dieťaťom. Začali sa ukazovať problémy súvisiace s mojou diagnózou o ktorej sme nemali ani tušenia. O mojej pravej ručičke som ani nevedel, že ju mám. Nedokázal som s ňou hýbať, nič do nej chytiť, len som ju kŕčovito držal v pastičke doslova prilepenú k telíčku. Maminka niekoľko krát opakovane žiadala našu pediatričku o špeciálne vyšetrenie a však bezúspešne so slovami, že je hysterická mamička . Keď prišiel deň môjho prvého krôčku, mal som takmer 19 mesiacov. Dá sa to nazvať prvý krôčik? Nie... nožičku som ťahal zasebou. To bol zlom, kedy maminka lekárku ,,donútila´´ k žiadanke na špeciálne vyšetrenie. 

O čom sa to maminka s pánom doktorom rozpráva? Prečo tak veľmi plače? Nechápal som ..... Pamatám si slová DMO PRAVOSTRANNA HEMIPARÉZA. Čo to je ? Pýtala sa maminka ... Odpoveď znela čiastočné ochrnutie pravej strany telíčka. Videl som ako maminka zúfalo počúva všetko, čo ma čaká a čo sa môže stať... Doživotná diagnóza, na ktorú je potrebné pravidelne rehabilitovať minimálne do ukončenia môjho rastu. Upozorňoval ju na mozné komplikácie ( porucha reči, dysgrafia, dyslexia, porucha pozornosti, epilepsia ).

Ako som na tom dnes?

Vďaka úžasným ľuďom s dobrým srdiečkom chodím 3x do týždňa na ambulantné rehabilitácie do súkromého centra,  1x za mesiac na rehabilitačný týždňový pobyt. Okrem toho s maminkou cvičím 3x denne doma. Chodím 3x do týždňa na hippoterapiu.

Stále bohužiaľ nerozprávam, no vďaka všetkému úsiliu som spravil krok vpred. Dokážem do ručičiek chytiť loptu, dokážem chodiť ( i keď to chce ešte veľa veľa práce ). Túžim po tom, robiť kroky vpred aj naďalej a však vzhľadom nato, že celú moju liečbu musia hradiť moji rodičia , je to nereálne.Mesačne sa moja liečba pohybuje tesne pod 1000e. 

Preto Vás chcem poprosiť o pomoc. Chcem behať, hrať na s bratom a inými deťmi, naučiť sa na odrážadle, užívať si veci ktoré sú pre iné deti bežné. Chcem byť v dospelosti samostatný. Teraz kým som maličký je jediná možnosť k tomu, aby som rehabilitáciami zvrátil moju budúcnosť

Je to pre mňa ťažké, to vie každý z nás,                                                                                            odkazujem ti ,, nado mnou nevyhráš´´.

Všetko to stojí zato, to ja dobre viem,                                                                                                    uvidíte, raz sa lúkou rozbehnem.

Ďakujem všetkým, ktorí ste nám pomohli,                                                                                                    bez Vás by to moji rodičia nevládli.

Dali ste mi šancu bojovať,                                                                                                                      mojim heslom je ,, nikdy sa nevzdávať´´.

Držte mi palce nech môj sen splní sa,                                                                                                            že som ako iné deti, celý svet RAZ dozvie sa.

LEUŠKO