Chcem byť ako iné deti

Ahojte 

Volám sa Leuško a nedávno som mal 2 rôčky . Maminka s tatinkom hovoria že som veľmi statočný chlapček a bojovník,ktorý sa nikdy nemôže vzdať. Keď som sa narodil,všetci sa zomna tešili...všetci si mysleli že som zdravý chlapček no časom sa veci začali ukazovať inak. Začalo to mojou hlavičkou ktorú som nevedel udržať a mal som ju doslova miestami položenú na pravom ramienku. Pani doktorka maminke stále vravela,že to je len ,,zlozvyk z bruška". Neskôr sa moji rodičia nedali odbiť a žiadali o špeciálne vyšetrenie. Pani doktorka mi síce povedala,že musím cvičiť lebo mám oslabený sval na krku ale bohužial nič viac si nevšimli. Tak som teda chodil cvičiť a hlavičku som už dokázal krásne držať. A však prisli časom problémy s pravou ručičkou ktorú som absolútne nepoužíval ( nedokážem do nej takmer nič chytiť,udržať ) a následne ked som mal 18 mesiacov som spravil prvé krôčky. Neboli to krôčky ale tahanie pravej nožičky zasebou. Pani doktora stále nepovažovala za nutné ísť na vyšetrenie ale moji rodičia sa nato už nedokázali pozerať. Pani doktorka nás teda dobrovolne /nasilu poslala na neurológiu kde sa začal náš BOJ. Diagnóza znela DMO PRAVOSTRANNA HEMIPARÉZA ( čiastočné ochrnutie pravej strany ). 

Maminka cez slzy počúvala čo všetko ma čaká,čo všetko to obnáša a čo všetko sa môže stať ak sa nespustí u nás pravidelný kolotoč rehabilitácii. Tu nastáva problém,kedže rehabilitácie sú veľmi finančne náročné. Cvičím každý deň, doma okrem toho niekoľko krát za deň. Je to premňa trápenie ktoré stojí nesmierne veľa plaču mňa aj maminky ktorá somnou všetko toto absolvuje . Nedokážem pravou ručičkou základné veci ako ( hodiť loptu,daj si do pusinky jedlo,hrať sa s hračkami atd). Nožička je natom podobne . Nedokážem chodiť ako iné detičky,neviem ísť na odrážadlo,neviem vyjsť na schodík . Nožičku len doťahujem zaseboou. Nožička mi navyše spôsobuje množstvo pádov a časté úrazy ,dokonca aj rozbitú hlavičku. 

O to je to u nás ťažšie, že mám ešte staršieho bratčeka Kristianka, ktorý má 6 rokov a má PAS. Navštevuje ŠMŠ. Túžim po tom, hrať sa s ním ,robiť šibalstvá, kopať si loptu,užívať si detstvo. 

Moja dg. je bohužial doživotný boj plný rehabilitácii,odopierania si množstva vecí ale ja túžim po tom,žiť plnohodnotný život. Moji rodičia stále vravia,že spolu to učrite dokážeme ale ja viem,že bez peniažkov to nepôjde.Chcem chodiť nie sa stále voziť v kočíku. Pomôže mi akákoľvek pomoc aj zdieľanie mojej výzvy.

Preto by som Vás chcel touto cestou poprosiť o POMOC BYŤ AKO INÉ DETI.

Pomožte mi prosím splniť môj sen 

Zo srdiečka Vám všetkým ĎAKUJEM ... Leuško