Pomôžme Tobiaskovi chápať a rozprávať

Náš príbeh sa začal 6.6.2018, kedy sa nám narodilo naše tretie dieťa, syn Tobias. Tobiasko sa narodil ako zdravé dieťatko a do 1-ho roka bol tzv. "dieťa za odmenu". Veľa spinkal, málo plakal, jednoducho ukážkové dieťa. Vždy som si robila srandu, že vie, že mamka už nie je najmladšia a nočné smeny by už nedala. Čo ma ako matku znepokojovalo, že od malinka zaostával v psychomotorickom vývine. Pretáčať sa začal ako 6-mesačný, prvý raz sa posadil, keď mal 10 a pol mesiaca, prvé kroky spravil, keď mal vyše 18 mesiacov. Viem, že každé dieťa je iné a nemajú sa porovnávať, no je to naše tretie dieťa a ja som si začala uvedomovať, že je naozaj výrazne pozadu.

Okolo ôsmeho mesiaca sme začali viac vnímať a uvedomovať si, že nereaguje.Akoby bol hluchý.A od tohto momentu začal náš kolotoč lekárov. Zistilo sa, že ušká sú v poriadku, ale keď dovŕšil 1 rok, čoraz viac sa u neho začalo skloňovať slovo Autizmus. Aj keď vzhľadom k veku je diagnóza stále otvorená. Momentálne má Tobiasko 2 roky a 2 mesiace a na logopédii mi povedali, že je na úrovni 6-9 mesačného dieťaťa. Má minimálny očný kontakt, nereaguje na meno, neukazuje, je neverbálny, pochopenie veľmi slabé, skôr žiadne. Vo svojom veku ešte stále nevie kúsať a preto má stále kašovitú stravu. A aj keď som v úvode napísala, že vie, že mamka by nočné už nedala, opak sa stal pravdou. Už vyše roka veľmi zle spinká, v noci vie byť hore 4-5 hodín. Za posledné mesiace sa navyše pridalo búchanie po hlavičke. Myslím, že do tohto stavu sa dostáva vtedy, keď niečo chce, nevie mi to povedať ani naznačiť a ja mu nerozumiem.Ako matke sa mi na to ozaj nepozerá dobre. Keď sa mu v tom snažím zabrániť a zoberiem ho na ruky, začne udierať mňa. Všade počúvame, aké je úžasné, že sme to takto skoro spozorovali, že je ešte maličký, tvárny a dá sa mu pomôcť. Čo ma mrzí, že napriek tomu máme zviazané ruky, lebo je to žial všetko o peniazoch.Tobiaskovi boli odporučené rôzne vitamíny a terapie, ktoré sú však finančne veľmi náročné. Už takmer rok je na bezlepkovej a bezlaktózovej strave, ktorá nám tiež bola odporučená, no aj tieto špeciálne potraviny stoja nemalé peniaze.

Manžel pracuje a ja som na rodičovskej dovolenke. Máme ešte dve staršie deti, z tohto dôvodu nemôžeme všetky dostupné finančné prostriedky situovať len do Tobiaskovej liečby. Preto by sme chceli poprosiť všetkých dobrých ľudí o pomoc. Sami to nedáme. Je smutné, že sú možnosti, ako takýmto detičkám pomôcť, ale bez peňazí sa to nedá. Veľmi rada by som napísala úspechy, ktoré sa nám podarilo dosiahnuť, ale jediný najväčší úspech je, že sa v decembri rozbehol. Doma už behá ako guľa, no vonku chodiť nechce. Buď sa pýta hneď na ruky alebo si sadne hoci aj uprostred chodníka a ručičkami šúcha zem a následne sa skloní a chce všetko olizovať. Čo sa vývoja týka, mám pocit, že stojíme na jednom mieste. Už vyše roka, od veku kedy bábätká zvyčajne začnú používať slovo MAMA, čakám na toto slovo aj ja. Aj keď na ňom netrvám. Potešilo by ma akékoľvek slovo z jeho úst. Verím, že keď mu doprajeme všetky možné prostriedky, ktoré tymto detičkám pomáhajú, tak sa to podarí.

Rozhodla som sa napísať túto výzvu, lebo mu chceme veľmi pomôcť. Chceli by sme absolvovať terapie v Poľsku u dr. Veľa, o ktorej sme počuli a aj čítali, že ozaj pomáha.Cena jedného turnusu vychádza na 1950eur. Tiež ostatné vitamíny a terapie, ktoré potrebuje, sú finančne naročné. Prešli sme na prírodné produkty, dávame omega3 olej a probiotiká z doterry, včelie produkty, CBD olej a v septembri sme objednaní k dr. Kučerovi na karnozín, ktorý tiež navýši cenu za vitamíny o cca 80eur. Tak, ako každá matka, aj ja chcem urobiť pre svoje dieťa aj nemožné. Ďakujeme všetkým, ktorí sa nám rozhodnú pomôcť aspoň trošku preskákať našu prekážkovú dráhu. Zo srdca ďakujeme.