Liečba kmeňovými bunkami pre Marka

Milí darcovia, rada by som vám rozpovedala náš príbeh. Som slobodná mamička predčasne narodeného malého-veľkého bojovníka Marka.

Moje tehotenstvo bolo od začiatku bezproblémové. Keby mi nerástlo bruško, ani by som nevedela, že som tehotná. Na synčeka som sa neskutočne tešila, no žiaľ len ja. Synček sa narodil predčasne v ukončenom 31tt. Pôrod prebehol veľmi rýchlo. Po narodení som môjho chlapčeka videla asi dve sekundy, hneď ho brali preč. Nastali dlhé hodiny čakania na akúkoľvek informáciu o jeho zdravotnom stave aj napriek niekoľkým výzvam voči sestrám a doktorom. Keď sa konečne dostavila pani doktorka, oznámila mi, že maličký je momentálne pripojený na dýchacích prístrojoch na JIS-ke. Navštíviť som ho mohla až na druhý deň, čo bolo pre mňa ako matku asi najdlhšie čakanie v živote. Konečne prišiel druhý deň a ja som ho mohla vidieť, to najkrajšie chlapčiatko pod slnkom. Darilo sa mu dobre, dva týždne strávil v inkubátore napojený na rôzne prístroje, dopichaný hádam na všetkých miestach na tom malom bezbrannom telíčku. Marko bol anemický a preto mu dvakrát museli podať transfúziu krvi. Po dvoch týždňoch ho vybrali z inkubátora, bol už len v postieľke. Krásne priberal a rástol. Po mesiaci nám oznámili, že nás pustia konečne domov. V deň prepustenia ešte absolvoval potrebné vyšetrenia vrátane sona hlávky. Veci boli zbalené, my pripravení na odchod domov a vtedy prišla najväčšia rana, akú môže rodič dieťaťa dostať... „Na mozgu vášho synčeka sa objavili cysty, diagnóza detská mozgová obrna.” - tak zneli slova doktorky, ktorá nám priniesla prepúšťaciu správu. Slová, ktoré nechce počuť nikto. Boli to slová, po ktorých stratíte reč a rozmýšľate, či to náhodou nie je len zlý sen, z ktorého sa čoskoro zobudíte. A tak sme sa zbalili a odišli domov. Bolo to obdobie, kedy človek potrebuje najväčšiu podporu zo strany najbližších, no bohužiaľ v našom prípade sa udial presný opak. Otec môjho syna nás týždeň po príchode z nemocnice opustil a tak sme sa so všetkým museli vysporiadať samy. Vôbec sa nezaujímal, ako sa darí jeho synovi, od všetkého dal ruky preč...

Čas plynul, synček rástol, návštevy u doktorov sa kopili. Prognózy sa nezlepšovali. S mojim chlapčiatkom sme začali cvičiť vojtovu metódu od 5 mesiacov, poctivo 4x denne, absolvoval kraniosakrálnu terapiu, rehabilitoval v rehabilitačných centrách, navštevujeme pravidelne cvičenia Play wisely zamerané na rozvoj mentálnej stránky, jemnú a hrubú motoriku. Krôčik po krôčiku sa posúva dopredu, veľmi sa snaží, je to veľký bojovník. O mesiac oslávi svoje druhé narodeniny, no stále sa nepretáča, nelozí, neštvornožkuje. Má poškodený centrálny nervový systém, ktorýje riadiacim centrom všetkého, a je dôsledkom toho, že synčekova motorika je výrazne pozadu, ako jemná tak i hrubá. Jeho ručičky sú spastické, čo mu okrem iného bráni aj v tom, aby sa dokázal sám napapať či napiť. Chrbátik ma hypotonický a teda nie je schopný sám sedieť a teda ani chodiť.

Dozvedela som sa o liečbe kmeňovými bunkami v Mexiku, ktorá má veľmi veľkú úspešnosť a dokáže mnohým ľuďom pomôcť. Už niekoľko mamičiek zo Slovenska túto liečbu absolvovalo so svojimi detičkami a vidia obrovské pokroky.

Pre môjho synčeka je to veľká šanca na posun dopredu. Liečba je však finančne veľmi náročná a keďže sme ostali samy dvaja, je to o to náročnejšie. Utiahnuť všetko z rodičovského príspevku, zaplatiť úver, nájom plus ostatné výdavky a ešte našetriť na túto liečbu je naozaj ťažké. Veľmi si želám, aby sme mohli cestu do Mexika absolvovať a aby som týmto spôsobom mohla pomôcť môjmu chlapčiatku. Verím, že toto je pre nás obrovská šanca na zlepšenie jeho zdravotného stavu! Sama to však nezvládnem zaplatiť. Nič na svete si neprajem viac ako to, aby môj syn mohol žiť plnohodnotný život. 

Aj vďaka vašej pomoci sa môžeme dostať bližšiek nášmu vytúženému cieľu. Ďakujeme zo srdca za každý jeden váš príspevok.

Bojovník Marko s maminou