Šanca na samostatnosť pre Ondreja
Cieľ výzvy
S Ondrejom sa snažíme dennodenne pracovať na tom, aby bol čo najviac samostatný, čomu nám výrazne napomáha rehabilitácia v Centre Liberta. Vďaka osobitému a profesionálnemu prístupu vidíme reálne výsledky nášho snaženia.
Príbeh
Šanca na samostatnosť pre Ondreja
Ondrej je 28 ročný chlapec, ktorému rok 2022 priniesol veľmi nemilú skúšku do života v podobe zhoršenia chôdze, ktorá skončila úplnou imobilitou. Ondrej má od narodenia DMO, percepčnú poruchu sluchu, pričom bol plne chodiaci a samostatný, čo sa od roku 2022 úplne zmenilo.
Ondrej pochádza z malého mesta na severovýchode Slovenska, kde býva momentálne so mnou ako jeho matkou a bratom. Aj keď do roku 2022 bol Ondrej pre svoje diagnózy odkázaný na moju starostlivosť, nepociťoval výrazné obmedzenia vo svojom každodennom živote.
Zmenilo sa to v decembri 2021, kedy z nevysvetliteľnej príčiny sa mu začala zhoršovať chôdza, čo skončilo až tým, že úplne prestal chodiť a začal byť úplne odkázaný na starostlivosť rodiny. Bola to pre neho veľká rana, nakoľko aj napriek svojmu hendikepu zvládal každodenné činnosti ako je hygiena, stravovanie, úplne sám. Čas trávil hlavne prechádzkami so psom, bol plne chodiaci s minimálnym obmedzením. Na definitívnu príčinu zhoršenia stavu sa čakalo rok a tou bola ,,posunutá,, platnička v krčnej chrbtici.
V novembri 2022 nasledoval neurochirurgický zákrok, ktorý prebehol bez komplikácii. Vďaka neskorej diagnóze došlo už k porušeniu miechy, ktorej dôsledkom je spastická kvadruparéza. Tá sa prejavila v plnej miere, vďaka čomu je Ondrej odkázaný na 24 hodinovú starostlivosť.
Od vtedy dennodenne rehabilitujeme, absolvovali sme rehabilitačný pobyt v NRC Kováčová, 2x v Rehabilitačnom ústave Marína. Posledný rok pravidelne navštevujeme rehabilitačné centrum Liberta, čo je aj dôvodom našej zbierky. Vďaka ich špecifickému prístupu a Ondrejovou nezlomnosťou a každodennou rehabilitáciou vidíme reálne výsledky.
Dnes Ondrej potrebuje minimálne pomôcť s hygienou, je schopný chôdze, ale len s pomocou. Hoci to nie je chôdza v pravom slova zmysle, teší sa z toho hlavne Ondrej. Sme si vedomí Ondrejovej diagnózy, zároveň ale vieme, že jediná šanca ako žiť čo najviac samostatne, je pravidelná rehabilitácia. Pozorovaním sme zistili, že Ondreja netrápi najviac neschopnosť adekvátnej chôdze, ale to, že je odkázaný na starostlivosť iných. Je to spôsobené hlavne tým, že aj napriek svojím diagnózam, mentálne nie je na tom najhoršie.
Práve preto sme náš príbeh nazvali Šancou na samostatnosť. Najväčšou prekážkou za naším cieľom je finančná stránka, nakoľko pochádza z neúplnej rodiny, kde ja ako jeho matka som od Ondrejovho narodenia nezamestnaná kvôli starostlivosti o Ondreja a sama mám už vážnejšie pohybové problémy.
Ďakujem všetkým darcom, ktorí sa rozhodnú pomôcť Ondrejovi.
Monika Nastišinová