Pri pôrode spadla z lekárskych rúk na podlahu
Cieľ výzvy
Rehabilitácie v Adeli centre
Príbeh
Pri pôrode spadla z lekárskych rúk na podlahu
Otec nás pod paľbou úplným zázrakom vyviezol domov do Kyjeva. Ani Buča ani moje rehabilitačné centrum už dnes neexistujú... Existuje nádej.
Volám sa Sofia, mám 6 rokov. Narodila som sa počas mieru, v roku 2016. Bohužiaľ, náhody a nehody sa stavajú a ta najnepravdepodobnejšia sa stala práve mne... Novorodenci zažívajú prvé chvíľky nádychom, otvorením oči, prvými pohybmi malinkých ručičiek v novom priestore. Ja som však hneď po narodení zažila veľký otras. Vypadla som lekárom z rúk priamo na podlahu, hlavou dole... 2 týždne po páde som nemohla samostatne dýchať. Môj otec bol stále pri mne a takisto aj pri mojej mamine, ktorá sa žiaľ po pôrode ocitla na resuscitačnom oddelení. Bojovali sme spolu o naše životy a vybojovali sme ich!
Výsledkom môjho pádu je hematóm v hlavičke a detská mozgová obrna. Hoci som sa rozvíjala napriek všetkému veľmi dobre, ako ročná som dostala kŕčový záchvat so zastavením dychu. Maminka ma do príchodu sanitky musela oživovať. Ale zvládli sme aj to. Prežila som a zdalo sa, že v ceste za obyčajným detským životom nič nebude stáť. Začali sme rehabilitáciami tvrdo pracovať na mojej budúcnosti.
Vo februári 2022 som sa nachádzala v rehabilitačnom centre v krásnom lesnom prostredí. Avšak – centrum sa nachádzalo rovno pri Buči, meste, ktoré predtým málokto poznal a teraz ho pozná celý svet. Buča bola ostreľovaná ako prvé mesto na Ukrajine. Bučou začala vojna. Otec nás pod paľbou úplným zázrakom vyviezol domov do Kyjeva. Ani Buča ani moje rehabilitačné centrum už dnes neexistujú... Existuje nádej. Nádej na mier a na to, že dokážem urobiť pri svojej diagnóze svoje prvé samostatne kroky. Mám 6 rokov a nenechám si vziať nádej, že budem behať a smiať sa spolu s inými deťmi.