Damián - bez hláska

Náš príbeh sa začal tesne pred jeho 3 narodeninami. 

Po obehaní všetkých lekárov, ušno-nosno-krčné, foniatria logopédia, oftalmológia, neurológia, psychológia a nakoniec pedopsychiater, prišla diagnóza detský autizmus a expresivna porucha reči. 

Neviem čo bolo horšie, či to, že najprv hovorili, že je len lenivý alebo to, že potvrdili pre nás asi to najhoršie. Pocit, že ste asi niečo zle spravili, že niečo sa pokazilo, že prečo práve my a on. Či sa to upraví, či z toho vyrastie a či to bude časom lepšie??? Otázky, všade samé otázky... A pomoc... To je druhá kapitola 

Dnes, už mám 5,5 roka, ešte stále som neverbálny, očný kontakt sa už ako tak upravuje, no len vtedy ak to veľmi chcem, zvyčajne mi očká pobehujú kade-tade. Ťažšie sa so mnou spolupracuje, dlho neobsedím. Milujem trampolínu, mamka vraví, že naši susedia sú dobrí, lebo sa nikdy nesťažujú, rád behám aj po byte, čo mamka nemá rada. Ale asi zo všetkého rád obhrýzam leporelá, varešky a moju posteľ. Trhám letáky a keď mamka nepozerá tak ich púšťam cez balkón ako lietadielka, samozrejme, musím ich aj pozbierať, aby sa susedia nesťažovali. Mamka sa snaží naučiť ma bicyklovať, ale nechápem prečo by som mal mať nôžky na pedále. Už som sa naučil hodiť loptou, a na par minút udržím aj ceruzku v ruke. Hoci sú to háky-báky mamka sa teší ako by som bol sám Picasso ??. Milujem papať, avšak žiadne pečivo neviem chytiť do ruky, nemám rád ten pocit, hoci viem, že mamke je z toho smutno. Mamka ma stále niekde vozí s autom. Milujem jazdu v aute, hlasnú hudbu, svetlá, hluk. Chodíme každý týždeň do centra Génius, kde mi pani Anička pomáha, vraj je to centrum presne pre mňa, pre nás autistov. Má tam všetko dobré, páči sa mi tam. Mamka ma berie aj k logopedičke. Tam už musím pracovať. Pani Gabika je nekompromisná, ale rada ma objíma, takže ma má rada a teší sa ak všetko spravím tak ako to má rada, hoci ja by som to urobil ináč, alebo vôbec. Ale asi najradšej mám soľnu izbička kde chodíme. Je to moja najkratšia jazda s autom a pani Olinka ma už z diaľky zdraví a ukazuje dvor kde má stále niečo ináč zariadené. Potom už sa ponáhľam dole. Sú tam veľké soľné tehly a maličké soľné kryštáliky. Ale asi najlepšie sú tam tie drevené kuchynské náradia. Rád si tam po ležím s mamkou a len tak oddychujem. Pani Olinka mi robí masáž nožičiek, hlavičky i celého tela a pritom mi buď spieva alebo hovorí riekanky a básne. Mám to rád, myslím, že aj ona ma má rada, stále je milá. Dokonca veľmi blízko k nám, vo Veľkých Kapušanoch otvorila hyperbarická komora, kde som začal s maminkou chodiť. Najprv ma veľmi boleli uška, veľmi som plakal, ale teraz je to už dobré. Okrem toho skoro každý mesiac príde za mnou domov teta Norika a Majka. Donesú plno hračiek, aby sa s tým pohrali ??, ukazujú mi ako to spraviť, no ja sa pokúšam hrať s nimi na schovávačku a ukryjem sa. Doteraz ma stále našli ??. Takisto som už začal konečne chodiť do škôlky, hoci zatiaľ je to iba na dve hodinky, moje tety učiteľky sú úžasné teta Beáta a Zuzka. Takisto mám asistentku Bianku, ktorá mi vymýšľa rôzne aktivity a uteká za mnou, asi sa jej páčim ??. Vraj po novembri by som tam mal byť aj dlhšie a tak sa pohrajem aj s deťmi na dvore alebo na prechadzke, teším sa. Celé leto som chodil na hypoterapiu, krásne koníky to boli, pani Majka a Samko mi pomáhali. Rád som sa vozil na koníkoch, dokonca som si na nich aj ľahol, dal hore nožičky a nevadilo im to. Moja mamka by ma rada zobrala na terapie k delfinom. Určite by to bolo parádne, pretože vodu milujem. Ja som asi reinkarnácia aquamanu ako ocko hovorí. Bohužiaľ je to finančne veľmi náročné a je to ďaleko. Dopočul som sa, že najbližšie je to na Ukrajine, buď v Truskavci alebo Odesse. Tak rad by som išiel k delfinom, verím že sa to podarí. Takisto k Dr. Veľovi do Poľska. Mamka už hovorila, že na konci mája by sme mali ísť. Hoci sme vyhrali poukážku na zľavu ešte minulý rok, keďže sme to z finančných dôvodov nedali tento rok, tak to mamka podarovala ďalej, aby tam vedelo ísť iné bábätko, ktoré tiež potrebovalo pomoc. Mamka mi kupuje plno liekov a vitamínov, a dúfa, že to pomôže. Kúpila mi olejceky s ktorými má masíruje, milujem to, keď ma masíruje ??. Takisto mám dostať injekcie, ktoré by mali pomôcť vo vývine môjmu mozgu. Dúfam, všetko dobre dopadne. Mamka tiež hovorí, že potrebujeme auto, aby sme mali s čím chodiť na terapie, nakoľko aj ocko potrebuje naše autíčko a potom musí mamka telefonovať, aby vybavila iny termín. 

Nabudúci rok ba som už mal ísť do školy, no mamka sa už teraz bojí čo bude ak nebudem môcť rozprávať a kam pôjdem nakoľko špeciálna škola pre autistov je veľmi ďaleko od nás 

Viem, že mi pomôžete zdieľaním mojej výzvy, aby som konečne vedel mamke povedať to, po čom túži a aby som aj ja mohol byť konečne trocha ako normálne dieťa, ako vy. A najradšej by som sa pohral a porozprával so starším bratom, ktorý je na internáte, lebo študuje na strednej. Máme spoločnú izbu, hoci cez týždeň tam spí so mnou buď mamka alebo ocko, pretože sa v noci budím veľmi veľa krát. Neviem poriadne spinkať a tak sa budím každe 3-4 hodiny niekedy aj častejšie. Mamke hovorili, že si nato musí zvyknúť, ja dúfam, že sa to upraví a budem môcť spať konečne celú noc, aby sme si všetci oddýchli. 

Tento týždeň to bude 4 týždne od návratu z delfinoterapie z Odessy, tesne pred vypuknutím vojny. Letel som prvýkrát v živote. Cestu som absolvoval na jedničku s hviezdičkou nakoľko som let prespi kal tam aj späť. Delfinoterapiu v počte 10,som jednoducho miloval. Voda a delfíny boli absolútne super a nikdy by som si nepomyslel, že i vďaka Vám som to mohol absolvovať, za čo som Vám nesmierne vďačný, každý jeden z Vás má srdiečko na pravom mieste, ste úžasní. 

Počas delfinoterapie som absolvoval aj logopedicku masáž kde mi pani masérka pekne pomasirovala celú hlavičku a aj jazýček ponatahovala. Takisto craniosakralnu masáž, kde to už "išlo do tuhého" a takisto fyzioterapiu. Zistili, že svalstvo v hornej časti tela mám ochabnuté čiže mamka už hľadala možnosti ako s tým pracovať a kde ísť. Pridám moje fotky s delfínmi. 

Ďakujem krásne za prečítanie, 

Damián s mamkou